Koncové zosilňovače gitarových aparátov

Koncové zosilňovače gitarových aparátov - téma měsíce
Koncové zosilňovače gitarových aparátov - téma měsíce

Ako mladému gitaristovi a zvedavému človeku mi prišlo vhod, keď som na stránke www.mesaboogie.com v sekcii Articles objavil článok Class A Exposed & Explained od pána Randalla Smitha. Keďže ma táto problematika zaujíma, s radosťou som si tento článok prečítal. Niekto tieto veci nerieši, nezaujímajú ho, ale myslím si, že je v záujme každého gitaristu, aby vedel ako to v jeho zosilňovači funguje, ako vzniká gitarový zvuk a čo to obnáša.

Netvrdím, že každý by mal o polnoci chrliť poučky, ale aspoň taký základný prehľad by mal mať každý z nás. Môže to v mnohých prípadoch pomôcť byť odolnejší voči obchodníkom, ktorí s radosťou používajú cudzie pojmy, o ktorých nič netušiaci zákazník počul, že je to to najlepšie, pričom to môže byť len polovičná pravda.

 

Preklad spomínaného článku od pána Smitha vznikol na popud niektorých mojich známych, ktorým robila problémy angličtina v tomto technicky zameranom článku. Tento môj článok, nie je prekladom celého článku Class A Exposed & Explained, ale snažil som sa z neho vybrať tie najpodstatnejšie časti, pretože pôvodný článok obsahoval aj nejaké odbočenie od témy, ktoré pre čitateľa, ktorý sa chcel niečo naučiť, neboli dôležité.

 

Na začiatku si popíšeme základné zapojenia lampových zosilňovačov a postupne sa prelúskame cez jednotlivé triedy, v ktorých gitarové zosilňovače pracujú, a popíšeme si čo vlastne zosilňovač a lampy robia, keď hráme. Prajem vám príjemné čítanie.

 

Konfigurácia

Hovorí sa o počte a spôsobe usporiadania lámp. Na označenie konfigurácie lampového zosiloňvača máme tri základné pojmy: "single-ended" (jednočinné), "push-pull" (dvojčinné) a "parallel".

 

Single-ended - celý signál ide po jednej ceste a je zosilnený jednou lampou (niečo ako gitarový kábel - signál tiež ide po jednej vetvi). Keď signál prechádza pre-ampom zosilňovača tiež zostáva "single-ended". V niektorých zosilňovačoch je výstupná sekcia spravená ako single-ended pomocou jednej výstupnej lampy (naprieklad starý Fender Champ s jednou 6 V6 v konci). Väčšinou je single-ended zosilňovanie použité z ekonomických dôvodov, ale tiež má niektoré zaujímavé zvukové vlastnosti.

 

Push pull - oveľa bežnejšia konfigurácia. Signál je rozdelený na dve vetvy, ktoré sú v protifáze (otočené o 180°). "Plusy" sú zosilnené jednou lampou (vetvou) a "mínusy" sú zosilnené druhou lampou. Tieto dva signály sú potom znova skombinované vo výstupnom trafe do "single-ended" signálu, ktorý vybudí reproduktor.

Väčšina koncových zosilňovačov používa push-pull zapojenie, pretože umožňuje efektívnejšie využitie koncových lámp - viac výkonu pri menšom počte lámp a menším vyprodukovaným odpadovým teplom. Dôvod, prečo je tomu tak, si vysvetlíme neskôr. Teraz si treba uvedomiť, že push-pull potrebuje minimálne dve výkonové lampy Z toho vyplýva, že pridaním ďalšieho páru, zapojeného paralelne, môžeme získať väčší výkon. Preto sú v zosilňovačoch vždy 2, 4, 6 alebo viac lámp, ale vždy párne číslo (z toho tiež logicky vyplýva, že ak máme naprieklad stowattový zosilňovač so štyrmi lampami v koncovom zosilňovači v push-pull zapojení, tak vybratím jedného páru lámp môžeme výkon znížiť - poznámka autora prekladu).

 

Parallel - znamená jednoduché pridanie identicky zapojených lámp, aby sa dosiahlo väčšieho výkonu - môže to byť single-ended alebo push-pull. Z praktických dôvodov sa však single-ended paralelné zapojenie skoro nikdy nepoužíva - aj keď paralelným pridaním lampy v single-ended zapojení dosiahneme dvojnásobného zvýšenia výkonu, tie isté dve lampy zapojené v push-pull, môžu výkon strojnásobiť (alebo ešte viac zvýšiť). Ďalší dôvod má čo do činenia s ďalšou témou - triedy činnosti.

 

Triedy činnosti

Popisujú, ako majú lampy (v hocijakej konfigurácii) nastavený pracovný bod lebo aké majú záporné predpätie mriežky (bias): sú v triede A, B alebo A/B. (tiež je aj trieda C, ale tá sa používa na vysokovýkonové rádiové prenosy a nie v audio).

 

Triedy činnosti pojednávajú o rôznych napätiach na lampách, a ako navzájom na seba pôsobia (čiže ako je nastavený pracovný bod lámp) - špeciálne nás bude zaujímať negatívny bias (predpätie)na mriežke.

 

Tieto napätia určujú, koľko elektrického prúdu preteká dvojicami lámp, keď pracujú a keď sú v kľude - čakajúc na vás, kedy zahráte nejaký ton. Teda triedy činnosti (určené napätiami) sú úplne nezávislé na tomod toho, ako sú lampy usporiadané a každý zosilňovač má dvojicu parametrov - triedu a konfiguráciu.

 

Pre-ampové obvody vždy fungujú v single-ended konfigurácii a v triede A takže, keď sa budeme baviť o iných konfiguráciách a triedach, budeme uvažovať hlavne o výkonovej sekcii, kde sa generuje tá "konská sila", ktorá budí reproduktor. Tam sa vykonáva tvrdá práca a generuje sa výstupná wattáž. Pre-amp zosilňuje napätie signálu z gitary, ale obvody v ňom sú vysokoimpedančné, a preto je v nich veľmi málo prúdu.

 

Sila triedy A a predpätie katódy

Väčšinou je tomu tak, že trieda A zneje teplo, jemne a prirodzene - hlavne ak je potlačená do prebudenia znie "drzo a rebelantsky". Niektorí muzikanti popisujú tento pocit ako šťavnatý a veľmi dynamický.

 

Trieda A je najstarší, najjednoduchší a najmenej nákladný spôsob ako zapojiť výkonové lampy, ale je to tiež najhorúcejší, najmenej efektívny a najmenej výkonný spôsob ako lampy nechať pracovať. A to je dôvod, prečo sa tak veľa vývojárov snaží "obísť" neefektívnosť triedy A (možno práve toto "odpadové" teplo je cena za tú teplosť tónu).

 

Dôvodom, prečo je to najjednoduchší, najlacnejší a najstarší spôsob ako lampy zapojiť je, že nie vždy potrebuje "zdroj biasu". Je to extra zdroj, oddelený od hlavného vysokonapäťového zdroja, ktorý hlavne budí reproduktory. Biasový zdroj produkuje negatívne napätie (pre 6L6 je to -50 V) a tým umožňuje fungovanie v triede A/B, kde lampy bežia "chladnejšie" (neprodukujú toľko tepla) a dávajú viac výkonu ako trieda A. Vlastne všetky gitarové zosilovače pracujú v triede A alebo A/B. O chvíľu si povieme, aký je medzi nimi rozdiel.

 

Zatiaľ, trošku histórie

Každý napájací zdroj, zahrňujúc aj biasový zdroj, potrebuje usmerňovač, ktorý zmení striedavý prúd na jednosmerný a nejaké odpory na dosiahnutie presného napätia, nejaké filtračne kondenzátory na odstránenie strídavé zložky (brumu) jednosmerného napätia (striedavý prúd je každý, ktorý je kolísavý, jednosmerný je stály - ako naprieklad z baterky). Keďže je prúd striedavý, môže byť transformovaný cez transformátory vďaka zmene napäťovo-ampérových hodnôt. Aj keď Edison mal veľký podiel na objavení elektriny a rozšírenie elektriny do miest, tvrdohlavo (a nesprávne) obhajoval jednosmerný prúd. Nikola Tesla videl moc striedavého prúdu: umožňuje prenos vysokonapäťovej elektriny na veľké vzdialenosti s malými stratami, ktoré vznikajú pri ich transformovaní na bezpečné domáce použitie. Rivalita medzi týmito dvoma mužmi vyústila v to, že Edison objavil elektrické kreslo, aby dokázal, ako nebezpečný a smrteľný je striedavý prúd. Nanešťastie prvý pokus o zabitie sa skončil neúspešne a podarilo sa to až s treťou nešťastnou obeťou. Kopli ma (autora článku) aj striedavá aj jednosmerná elektrina (vysokonapäťová), ale nebol som schopný rozlíšiť rozdiely medzi nimi.

 

V dávnych časoch bola technológia usmerňovania primitívna a nákladná, zvyčajne pomocou lámp, aj ked sa často používali seléniové usmerňovače, boli väčšinou neskladné, drahé a nespoľahlivé.

Teraz máme silikónové diódy, ktoré odvádzajú technicky perfektnú prácu pri konvertovaní striedavého prúdu na jednosmerný za pár "šupov".

 

Pre takúto triedu A môže byť biasový zdroj nahradený (za ušetrenia veľkých finančných prostriedkov) jednoduchým odporom pripojeným medzi zemou a výkonovou lampou. Presnejšie sa však toto zapojenie nazýva "katódový bias", pretože nie vždy musia lampy bežať v triede A, aj napriek tomu, že to tak nazveme. Je tu jeden fakt technického charakteru, oveľa dôležitejší ako ten "sexepíl" prislúchajúci tomu, že zosilňovač nazývame "trieda A" ako implikáciu toho, že je najlepší. A tým je to, že to vždy bude "mimo-triedne" katódové biasovanie. Aj keď sa tieto dva pojmy (trieda A, katódové biasovanie) zvyknú používať na označenie jednej a tej istej veci, pamätajte, že triedu A môžme dosiahnuť aj použitím oddeleného fixného biasového zdroja. Aj keď pre gitarové zosilňovače sa to nikdy nepoužíva.

 

Takže čo vlastne je trieda A?

Trieda A znamená: Mriežkový bias a striedavý napätie na mriežke vždy menia len anódový prúd v elektrónke. Toto je vstupná definícia z RCA elektrónkového manuálu (RCA - Radio Corporation of America, kedysi významná firma zaoberajúca sa výrobou rádiovej techniky, elektróniek atď - poznámka autora prekladu). Táto poučka ma mučila po dlhé desaťročia, ale nakoniec som došiel k tomu, že je oveľa jednoduchšia, ako sa na prvý pohľad zdá. Pre zjednodušenie uvažujte o lampe britskym spôsobom: "Je to ,valve` (valve - takisto ventil meniaci prietok), kámo." Celá trieda A je o tom, že sa lampa nikdy neuzavrie. Nejaký prúd, hoci aj maličký, ňou bude stále pretekať. V lampe prúdi elektrický prúd, ako hmla vodných kvapôčok, od katódy (centrálne jadro so žhavou výplňou vo vnútri) k anóde, veľkej kovovej časti v sklenenej banke. Medzi katódou a anódou je mriežka - špirálovitá cievka z kvalitného materiálu s veľkým priestorom medzi závitmi. Mriežka funguje ako kontrolný element (ovládač/regulátor) regulovaním elektrónov letiacich od katódy k anóde. Vyzerá to asi ako na obrázku 3.

Mriežkový bias z RCA definície nastavuje vyváženie medzi anódou, ktorá elektróny priťahuje a mriežkou, ktorá ich odpudzuje tak, aby elektrónkou prechádzal požadovaný kľudový prúd v dobe, keď na radiaci mriežku neprichádza žiaden signál. Požadovaný kľudový prúd je predepísaný v katalógu elektrónok. Pri riadnom nastavení pracovného bodu je prenos a skreslenie horné i dolné polvlny ozajstné.

 

Trieda B, podľa definície, znamená nastavenie biasu presne do bodu, kde anódový prúd prestane pretekať, keď je lampa v kľude (žiaden signál = gitarista nič nehrá). Zvykne sa tomu hovoriť, že lampa je uzavretá. Negatívny vplyv riadiacej mriežky je tak silný, že žiadny prúd nepreteká až pokiaľ nezačnete hrať. Naopak, v triede A preteká veľa kľudového (predpísaného) prúdu (keď zosilňovač nehrá), optimálne je to 50 % z možného maxima (neskôr uvidíte prečo).

 

Striedavé napätie na mriežke (z RCA definície) je v podstate prichádzajúci napäťový signál z gitary (teda to, čo hráte na gitare). Váš dotyk na strunách generuje napäťový signál, ktorý váš zosilňovač dopraví až k reproduktorom. Toto striedavé napätie má nejakú frekvenciu (povedzme, že A = 440 Hz) a amplitúda je hlasitosť. Zahrajte silno tón A a z vašej gitary pôjde signál s približnou veľkosťou 1 V. Ako tón doznieva, zoslabuje sa aj napätie, ale stále kmitá tých 440 Hz. Teraz je vhodné uvedomiť si, že ten 1 V signál kmitá medzi +0,5 a -0,5 V ako to, čo je generované vibráciami strún pred snímačom.

 

Keď je striedavé napätie kladné a je pridané k prvej (riadiacej) mriežke pre-ampovej lampy, tak trochu priškrtí negatívne biasové napätie a tým umožni väčší tok prúdu k anóde (opačne ak je striedavé napätie záporné, tak táto hodnota sa pridá k negatívnemu biasu, čím odpudzuje viac elektrónov a k anóde ide menší prúd). A toto, dámy a páni, je spôsob, akým lampa funguje. Pre-ampová alebo výkonová lampa, je to presne to isté, až na veľkosť.

 

Trieda A môže jednoducho znamenať nastavenie riadiacich parametrov tak, aby nikdy celkom neuzavreli lampu, ale stále ňou pretekal nejaký prúd. To je najlepšia vec na činnosti v triede A, pretože odsekávanie zvyškov riadiaceho prúdu, čo nastáva, keď sa lampa "uzatvára" a "otvára", príliš skresľuje (lebo sú nelineárne). A skreslenie pre RCA inžinierov bolo zlé. V ich svete nebolo žiaduce dostať zosilňovač do skreslenia. Ale väčšinu zosilňovačov v triede A, keď vytočíme dostatočne nahlas, dostanú sa na pokraj triedy A a vlastných limitov (teda do prebudenia). V určitom bode toto striedavé napätie na mriežke (signál, ktorý sa zvyšuje s hlasitosťou) pridá až príliš veľa napätia k fixnému biasovému napätiu a vytvorí také silné negatívne pole na mriežke, že prúd skutočne prestane pretekať. V rádio a hifi, inžinieri upozorňujú, aby ste nevytáčali zosilňovače do prílišného prebudenia, pretože vtedy znejú zle. Takto môžu povedať, že zosilňovač pracuje v triede A, pretože vedia predpokladať maximálny vstupný signál. Potom sú tu ale gitarové zosilňovače. Pri nich sa nedá povedať nijaké podobné tvrdenie a v skutočnosti opak je pravdou. Veľké signály sa používajú na dosiahnutie overdrive a distortion (skreslenia). Títo úbohí starí inžinieri by boli šokovaní a udivení tým, čo stvárame s ich lampami. Ale v mene hudby to nie je nič zlé! Bol som so zopár týmito starými chlapcami a skutočne boli zdesení, keď to videli/počuli (ale skúste to vysvetliť niekomu, kto si myslí, že na gitare sa hrajú iba ohníkové folkové pesničky).

 

Ako funguje zosilňovač

Teraz si povieme trošku o niečom, čo pletie veľa muzikantov. V zosilňovači sa skutočne nezosilní slabý signál z gitary na niečo, čo dokáže hlasno vybudiť reproduktor. Presnejšie, v každom zosilňovači je veľký vysokonapäťový napájací zdroj, a ten je tým zdrojom šťavy, ktorý rozhýbe membránu reproduktora. Predstavte si, že je to veľká batéria. A tak ako batéria je tiež zdrojom jednosmernej elektrickej energie - stálej, nekolísavej. To čo zosilňovač robí je, že "moduluje" energiu zdroja - batérie (elektrickú) cez reproduktory v závislosti od signálu z gitary. Je to ten istý tok prúdu, o ktorom sme sa bavili. Zosilňovanie je svojím spôsobom ako konvertovanie jednosmernej energie na striedavú (opak usmerňovania). Zahrajte slabo tón A = 440 Hz a výkonové lampy vo vašom zosilňovači nechajú prejsť cez repráky trochu z jednosmerného toku prúdu, zo zdroja, 440 krát za sekundu (teraz je to 440herzový striedavý prúd). Zahrajte hlasnejšie tón A, a lampy dovolia prejsť oveľa väčšiemu toku prúdu, stále 440 Hz. Takže toto je v podstate princíp zosilňovania. Predstavte si reťaz pre-ampových lámp, pracujúcich spolu ako postupnosť pák zachytených jedna o druhú a na konci je dosť "pákového efektu" na otváranie a zatvárenie veľkých výkonových lámp.

Koncové zosilňovače gitarových aparátov - téma měsíce
Koncové zosilňovače gitarových aparátov - téma měsíce

Teraz sa určite pýtate: "Ak trieda A znamená, že prúd lampou stále preteká, tak prečo nič nepočujem keď nehrám?" Dobrá otázka a hneď si na ňu aj odpovieme: Počas kľudu je prúd, ktorý preteká, jednosmerný (rovnaký a nekmitajúci). Výstupné trafo, umiestnené medzi výkonovými lampami a reproduktorom, robí viac, ako len transformáciu napätia, prúdu a rôznych impedancií lámp a reproduktora tak, že k sebe pasujú. On totiž blokuje aj tok jednosmerného prúdu. Pozrime sa na to z iného pohľadu. Výstupné trafo umožňuje iba zmeny v toku prúdu na jeho primárnom (vstupnom) vinutí, ktoré sa hromadia v jeho železnom jadre a indukujú tok prúdu na sekundárnom (výstupnom) vinutí, ktoré je pripojené na reproduktor. Hocijaký prúd, ktorý je jednosmerný nenaindukuje žiadny prúd na jeho sekundárnom vinutí.

 

Pozrite sa na obrázok, máme tam ten veľký napájací zdroj, ktorý je spojený s výkonovou lampou a primárnym vynutím výstupného trafa. Funkciou výkonovej lampy je robiť niečo ako "lampové kyvadlo", vychýli sa trošku doprava a potom trošku doľava, 440x za sekundu, keď zahráme tón slabo. Vychyľovať sa bude tým viac, čím hlasnejšie budeme hrať, a týmto spôsobom je vysokonapäťový jednosmerný prúd pretekajúci cez primárne vinutie modulovaný alebo menený 440x za sekundu. Na sekundárnom vinutí sa prejaví iba zmena, ako 440 Hz striedavý prúd, bez vysokonapäťovej zložky. Znova, toto je zosilňovanie! Takže, výstupné trafo robí tri dôležité veci:

 

1. Je to impedančný "zosúlaďovač"

2. Mení vysoké napätie s malým prúdom potrebné pre lampy na malé napätie s veľkým prúdom potrebné pre reproduktory

3. Mení signál z push-pull na single-ended a blokuje jednosmerný prúd.

 

Naviac, výstupne trafo je kľúčovou zložkou "osobnosti" daného zosilňovača. Jeden z prvých "trafo inžinierov", s ktorým som mal tú česť pracovať povedal jednu veľkú pravdu: "Výstupné trafo je z polovice veda a z polovice čierna mágia. Ale je to čierna mágia, ktorá stojí za to."

 

Kľudový prúd

Triedy činnosti majú práve toľko do činenia s kľudovým prúdom ako aj so zosilňovaním samotným. Vezmime si triedu B, pretože sa to nej ľahšie vysvetľuje. V triede B je bias nastavený tak, aby nepretekal prúd, kedď nie je na vstupe žiadny signál. Takže sa nespotrebováva žiadna energia, a ani sa neprodukuje žiadne teplo (predstavte si to ako "nulové otáčky"). Keď napäťový signál zasiahne prvú (riadiacú) mriežku, pozitívna polovica cyklu zapne lampu, tá začne viest prúd z napäťového zdroja a začne sa okamžite proces zosilňovania. Je to niečo ako elektrický golfový vozík. Motor sa prestane otáčať, keď zastavíte vozík. Ak sa chcete pohnúť, motor znova začne pracovať. Má vlastné pásmo od nuly po maximum, ale aby ste ho dostali do pohybu, musíte ho najprv zapnúť, pretože počas kľudu nepretekal žiadny prúd.

 

Potom tu máme triedu A/B, čo znamená niečo ako nechať bežať motor v nízkych kľudových otáčkach pri zastavení. Stále sa otáča (preteká prúd), ale ďaleko menej než kľudový prúd v triede A. No na dosiahnutie rýchlosti (hlasitosti) musíte zväčšiť aj tok prúdu, nie len ho zmeniť. Pri hlasitostiach, keď sa celkový tok prúdu začína zvyšovať, sa chová ako trieda B. Z viacerých pohľadov je trieda A/B to najlepšie z oboch svetov (trieda A a trieda B) pre audio a takto funguje veľa bugín (Mesa/Boogie), tiež veľa fendrov, marshallov a iných. Jej vysoká efektivita ju stavia na vrchol piedestálu pre čistý zvuk.

 

Ďalej je tu stará dobrá trieda A. V kľude (keď neprichádza žiadny signál na vstup) preteká 50 % maximálneho prúdu. Potom, keď malý napäťový signál zasiahne vstupnú mriežku, vyvolá zmemu v toku prúdu takú, že začne kmitať, povedzme, medzi 40-60 %. Pri silnejšom signále sa vyvolá väčšia zmena cca medzi 30-70 %. Maximálny neskreslený výstupný signál nastane, keď táto zmena spôsobí, že lampa bude viesť zhruba 20-80 % prúdu pri frekvencii 440 Hz (alebo inej, záleží od frekvencie signálu na vstupe). Pri zmenach 0-100 % už bude signál skreslený.

V čistej triede A, push-pull zosilňovač, tečie v kľude 100 % maximálneho prúdu, 50 % cez každú stranu. Keď príde na vstup nejaký signál, tak na jednej strane spôsobí nárast toku prúdu z 50 % na 70 %, zatiaľ čo na druhej strane sa súčasne zníži z 50 % na 30 %. Polovičky signálu sa striedajú, takže obvodom stále preteká 100 % (nie všetky zosilňovače, o ktorých sa tvrdí, že pracujú v triede A, pracujú takto perfektne vyrovnane a dobre v prebudení). Pamätajte, že iba zmeny v prúde sú prenesené k reproduktoru ako použiteľná energia.

 

Trieda A/B

Pri nej sa dostávame k miestu, kde trieda a konfigurácia spolupracujú v prospech oboch strán. Push-pull konfigurácia umožňuje zosilňovaču pracovať v triede A/B vďaka svojej vyrovnanej činnosti, a je to skvelá vec. Hneď si vysvetlíme, prečo. Bavili sme sa o tom, že jednočinná trióda A potrebuje, aby mala lampa nastavený pracovný bod tak, aby ňou pretekal 50 % kľudový prúd. Tiež sme si povedali, že pri push-pull v triede A preteká oboma lampami 50 % kľudového prúdu. A tiež sme sa zmienili o tom, že v triede B nepreteká lampou žiadny kľudový prúd, pretože má nastavený pracovný bod tak, aby sa uzavrela a produkujúc pri otváraní lampy príliš veľa skreslenia pre audio použitie.

Trieda A/B robí to, že vypĺňa "medzeru" v triede B v push-pull zapojení. Eliminuje uzatváranie v kľude a počas prenosu medzi oboma stranami push-pull zapojenia tým, že zabezpečí prietok malého prúdu tesno za hranicu otvorenia lampy.

 

Pre lepšie pochopenie použijem analógiu s vodovodnými kohútikmi, s oddelenými teplým a studeným kohútikom, aby sme ukázali ako preteká prúd v zapojení push-pull. Teraz si predstavme, že tieto kohútiky vieme spojiť tiahlom tak, že oba kohútiky sa otáčajú, ak pohybujeme tiahlom doľava alebo doprava. Pohybom tiahla doľava pridáme teplú vodu a odoberieme studenú, pohybom tiahla doprava sa vykoná opak. Trieda B by bola nastavená tak, že ak by bolo tiahlo v strede, tak by voda netiekla. Keby sme pohli tiahlom doľava, tak by začala tiecť teplá voda, ale na studenú by to nemalo žiadny dopad, pretože je už vypnutá. Ak by sme išli tiahlom naspäť doprava, tak by voda prestala tiecť (dosiahnutím stredu - kľudového bodu) a začala by tiecť studená. Tento "mŕtvy bod" v strede reprezentuje skreslenie spôsobené uzatváraním lámp.

 

Pre triedu A by boli oba kohutiky nastavené do polovice ešte pred spojením tiahlom. Otáčaním tiahla doľava/doprava by sme nemenili celkové množstvo vody, ale menili by sme miešanie teplej a studenej. Fakt, že nemôžeme vodu úplne vypnúť reprezentuje plytvanie energiou v triede A.

 

Pre triedu A/B by kohútiky boli nastavené tak, aby neboli úplne v strede a boli schopné výraznejšie meniť tok (množstvo) vody pohybom tiahla doľava alebo doprava. "Mŕtvy bod" sa tým eliminuje a množstvo preplytvanej vody sa tiež zredukuje. A to sú výhody triedy A/B.

V elektrotechnických pojmoch: Trieda A/B sú ako dva zosilňovače s asymetrickým biasem tak, aby tvorili zrkadlový obraz toho druhého. V kľude sú oba vybudené na 10-30 %, záleží od nastavenia mriežkového predpätia. Pretože majú nastavený pracovný bod o veľa bližšie k uzavretému stavu ako k úplne otvorenému, tak neprodukujú toľko tepla počas chodu. Tým pádom majú viac priestoru k tomu, aby sa mohli viac otvoriť, pretože v kľude sú nastavené tak, že sú skoro uzavreté. Pri slabých signáloch pracujú ako zosilovač v triede A - len modulujú kľudový prúd pretekajúci cez ne, žiadne uzatváranie alebo nutnosť zväčšiť vstupný signál. Pri silnejších signáloch sa už začne prejavovať asymetria triedy B. Obe polovice push-pull zapojenia sa začnú striedavo otvárať a uzatvárať, spôsobujúc tak nárast prúdu najprv v jednej polovici a potom v druhej. Ako opačná strana (tá so znižujúcim sa prúdom) dosahuje bod uzavretia (keď ňou nepreteká žiadny prúd), tak strana s vysokým prúdom sa práve dostáva do svojej lineárnej oblasti, vzniká plynulý prechod, čím sa eliminuje jav skresľovania pri uzatváraní. Vytvorením akejsi zóny triedy A pri prechodoch medzi push a pull polovicami zosilňovača triedy B sa umožní prechod, ktorý eliminuje účinky "mŕtveho bodu". Zníženie odpadnej energie je veľké. Pozrite si obrázky vĺn nižšie, aby ste pochopili princíp asymetrického chodu.

 

Takže ak tomuto rozumiete, tak chápete aj jednu veľkú výhodu triedy A/B. Tým, že sme znížili kľudový prúd zosilňovača, s biasom mimo stredný bod, môžeme podstatne zvýšiť napätie, ktoré prenáša a ušetriť oveľa väčšie množstvo energie ako pri triede A. Tak ako napätie na lampách rastie, tak rastie aj amplitúda alebo množstvo čistej energie, ktorú možno preniesť.

 

Skreslenie koncového zosilňovača

Skreslenie v koncovom stupni vzniká pri veľkom vstupnom signále, ktorý núti lampy viesť viac ako 100 % alebo menej ako 0 % možného prúdu z napájacieho zdroja. Pretože to, samozrejme, nie je možné. Tento typ skreslenia, spôsobeného prebudením, môže vzniknúť, a vzniká, v obvodoch power-ampu a pre-ampu vtedy, keď sú budené silným signálom a hlavne, keď bol predtým extra zosilnený, aby došlo k prebudeniu. Typická prebudená a orezaná vlna je na obrázku 12. V koncovom stupni elektróny doslova vyletia z vnútorného priestoru anód, pretože lampy samy dosiahnu maximálnu kapacitu, čo sa zvyčajne deje vtedy, keď sa vypne napájací zdroj. Preteká priveľa prúdu a celá vnútorná plocha anódy je saturovaná (nasýtená) a ďalšie elektróny, ktoré tam prichádzajú, už nemajú miesto, kam sa "nalepiť". To je dôvod, prečo vieme zvýšiť/znížiť výstupný výkon zosilňovača pridaním/odobratím lámp.

 

Autentický "retro" zvuk je o výkone a spôsobe prebudzovania. V súčasnosti sú zosilňovače koncipované tak, že ich "sweet" bod prebudenia je prispôsobený k ich wattáži a hlasitosti.

 

Charakteristiky skreslenia

Ďalší druh skreslenia sa prejavuje v dôsledku uzatvárania lámp pri prenose medzi "pushing and pulling". Toto prechodové skreslenie zneje štrkovito a štipľavo, pretože obsahuje vyššie harmonické.

 

Marshall s EL34, ktorý má nastavený pracovný bod tak, aby pracoval chladnejšie (produkoval menej tepla) bude produkovať viac tohto prechodového skreslenia ako naprieklad Fender s lampami 6L6. Veľký podiel na tom majú vnútorné rozdiely medzi jednotlivými typmi lámp. Znižovaním biasu (čím ho robíme menej negatívny) rozširujeme tzv. zónu triedy A v prenose, a tým zvyčajne eliminujeme tento jav pri prebudení. Nanešťastie sa toto skreslenie môže znova objaviť v zosilňovačoch s EL34, keď sa veľmi prebudia, ako dôsledok veľkého vstupného signálu, ktorý úplne prerazí negatívne napätie mriežky a vlastne núti mriežku byť pozitívnejšou. Tento jav sa nazýva činnosť v triede A/B2, a keď sa tak stane, tak mriežka sama začne prijímať prúd z katódy, a tým pádom nevzniká dosť energie pre reproduktory.

Možno si myslíte, že z úcty k triede A poviem, že čím nižšie nastavíte bias (a tým bližšie bude k triede A zosilňovač pracujúci v triede A/B), tým bude hrať/znieť lepšie. Nie je to pravda. Zatiaľ čo bude merateľné skreslenie klesať so znižovaním biasu, tak zvuk, aspoň pre gitarové zosilňovače, menie "sweet spot" a začne strácať na živosti a iskre.

 

Nezabúdajte, že push-pull odčítava všetko, čo je spoločné pre obe strany. A to je presne to, čo sa deje s druhou harmonickou skreslenia, odčítava sa a mizne. "Druhá harmonická" je technický výraz pre zložku skreslenia, ktorá je o jednu oktávu vyššia od základného tónu, ktorý ju generuje, keď sa lampa dostane do prebudenia. Nielenže je to najviac dominantná zložka skreslenia, ktoré lampy produkujú, ale tiež je aj najteplejšou a najšťavnatejšou, pretože je to jednoducho hudobný súzvuk. Bohužiaľ, druhá harmonická je eliminovaná aj v push-pull obvodoch rovnakým rušivým procesom, ktorý eliminuje aj pazvuky mikrofónových káblov. Z technického hľadiska to bolo jedným z hlavných dôvodov pre triedu A zapojenú v push-pull - menej skreslenia (pazvukov). Všetky výhody ohľadom výkonu a úspornosti sa stretávajú pri push-pull v triede A/B. Keď si to zhrnieme, tak môžeme vidieť, prečo je push-pull v triede A/B vrcholom výkonu pre audio: Veľký nárast výkonu, efektívnosť a najväčšia zložka skreslenia je eliminovaná.

 

Z muzikantského hľadiska je redukcia skreslenia menej významná vec, pretože druhá harmonická je hudobným súzvukom, ktorý neznie ako niečo nepríjemné (ako naprieklad vyššie harmonické), ale ako zosúladenie, zmäkčenie pôvodného tónu tým, že sa k nemu pridá. Je to ten istý tón o oktávu vyšší, v nejakom pomere k základnému tónu (povedzme 3-20 %). Naproti tomu malé množstvo 5., 7. alebo vyššej harmonickej zneje tenko, dráždivo, nepríjemne.

 

Prevládajúcou zložkou harmonickej v skreslení, ktoré zostane v push-pull, je tretia harmonická, ktorá je o oktávu + kvintu (duodecima) nad základným tónom. Táto zložka je tiež celkom dobrý súzvuk a môže pomôcť zosilňovaču preliezť v celkovom mixe kapely.

 

Simul-Class Power

Simul-Class je push-pull paralelné zapojenie, kde paralelné páry sú rôzne. Akoby dva rôzne push-pull zosilňovače, ktoré akoby fungovali individuálne alebo simultánne, každý v inej triede, fungujúce s jedným spoločným výstupným trafom. Jeden pár lámp má nastavený pracovný bod tak, aby pracoval v triede A/B, ďalší aby pracoval v triede A. Trieda A dodáva muzikálnu zložku a trieda A/B obstaráva veľký výkon. Nielenže pár v triede A zmierňuje efekt mŕtveho bodu v prenose pri push-pull, ale tiež rozširuje oblasť pred uzavretím toku prúdu vo výstupnej časti cez výstupné trafo.

 

Prechodové skreslenie, popísané vyššie, je zväčšené spätným napätím generovaným klesajúcim prúdom v striedajúcich sa polovičkách vo výstupnom trafe. Čo to znamená? Hovorili sme si o tom, ako trafo prepúšťa len zmeny v prúde a neprepúšťa jednosmerný prúd. Takže, keď sa energia striedavo mení (dajme tomu znova 440 Hz) a všetko preteká cez jednu polovicu výstupného trafa, tok prúdu môže byť okamžite uzavretý, ak je tvrdo vybudený. Magnetické pole nahromadené v tejto polovici transformátora z jednosmerného prúdu začne klesať, keď prúd prestane pretekať. Keď k tomu dôjde, tak magnetické pole sa znova pretransformuje do napätia, ktoré sa stane ďalšou zložkou skreslenia (na rovnakom princípe funguje zapaľovacia sviečka (v motore): keď je prerušené napájanie cievky vo sviečke, tak nahromadené magnetické pole sa pretransformuje do napätia, ktoré zapáli zmes v motore).

 

Doteraz sme vedeli, že trieda A znamená len kombináciu fixného biasu a napätia signálu (hlasitosť) a simul-class umožňuje push-pull zosilňovaču sa preniesť nad "cut off spot" (bod uzavretia) pri prenášaní väčšieho signálu. Keď pár v triede A/B prestane prenášať prúd, pár v triede A bude pokračovať v prenášaní nejakého toku prúdu cez primár výstupného trafa, čím sa predíde zníženiu magnetického poľa, a tým pádom spätnému napätiu.

Koncové zosilňovače gitarových aparátov - téma měsíce
Koncové zosilňovače gitarových aparátov - téma měsíce

Veľa simul-class zosilňovačov funguje tak, že pár v triede A je zapojený ako trióda (EL34, 6V6... sú pentódy, majú teda mriežky tri). To znamená, že tieniaca mriežka je pripojená k anóde elektrónky, čím je vyradená z činnosti. Tieniacu mriežku si môžete predstaviť ako nejaký akcelerátor častíc, ktorý pracuje ako katalyzátor zvyšujúci citlivosť lampy na prichádzajúce signály. S vyradenou tieniacou mriežkou má zvyšná trieda pomalšiu reakciu (je menej citlivá na veľkosť signálu) na vstupné signály spôsobujúc tak mäkší nábeh do prebudenia. Zvuková odozva je asi táka, ako keď zahráte niečo na gitare prstami a potom tvrdým brnkátkom. Nota je stále tá istá, aj možno rovnako hlasná, ale harmonická zložka je iná. Toto triódove zapojenie zredukuje výkon zosilňovača asi o polovicu. Simul-class je patentom firmy Mesa/Boogie.

 

Záver

Dúfam, že vás článok nenudil a vzbudil vo vás záujem o túto problematiku. Možno ste si po prečítaní článku povedali: "To sú ale bludy, načo mi to bude...," a možno vám tento článok aspoň trochu objasnil ako to funguje, v tom prípade budem len veľmi rád.

 

Ako vidno aj z článku, nedá sa jednoznačne povedať čo je lepšie. Každému vyhovuje niečo iné. Na jedno však netreba zabúdať, aparát je len jedným z výrazových prostriedkov gitaristu, tak ako paleta farieb pre maliara, dôležité však je to, čo gitarista predvedie a ako si svojimi tónmi podmaní divákov a poslucháčov.?

 

Marián Fero

gitarista

 

Cez ruky ti prešlo veľa zosilňovačov. Aký typ zosilňovačov uprednostňuješ vo svojej hudbe? Alebo aký typ by si uprednostnil v rôznych žánroch?

Mám rád rôzne typy zosilňovačov v rôznych žánroch. Je dôležité, či vyberám aparát, ktorý má mať hotový zvuk (gitara + hi-gain aparát), alebo kombináciu gitara + krabičky + jednokanálový aparát. Osobne však preferujem typy zosilňovačov, kde sa skreslenie tvorí viac v pre-ampe a koncový zosilňovač slúži na zosílenie zvuku. Čiže tú prvú kategóriu.

 

Trieda A, A/B, simul-class, ktorá z týchto tried ti je zvukovo najsympatickejšia a prečo? Respektíve v spojení s akými výkonovými lampami sa ti najviac zvukovo páči, konkrétna trieda?

Triedu A mám rád s EL84. Zvuk (respektíve skreslenie) sa dá dobre tvoriť nielen v pre-ampe, ale aj v koncových lampách a popri tom výrazne neubližovať kolegom v kapele. Pre túto triedu uprednostňujem single snímače a škálu zvukov od clean po crunch.

Pre triedu A/B EL34, 6L6 alebo 6V6. Tu je dôležité, či chcem použiť nakreslenie koncových lámp, alebo nie. Pre kreslenie koncovými lampami siahnem po EL34. Opačne je tomu u 6L6 a 6V6, ktoré mám rád, keď sa na skreslení nepodieľajú. Osobne preferujem túto triedu zapojenia s 4 x 6L6.

Simul-Class som mal možnosť vyskúšať na 2:Ninety, kde bolo cítiť aj pri nízkom výkone, že zosilňovač má rovnako pevný zvuk ako pri jeho vyššej hlasitosti. Toto je u mňa trieda, kde by sa mohol zosilňovač používať v spojení s pre-ampom, ktorý nepotrebuje skresľovanie koncovými lampami. Pre túto triedu by som si vybral 6L6.

 

Čo si myslíš, že sa viac prejaví na zvuku gitaristu, trieda, v ktorej zosilňovač pracuje (A, A/B, S-C), konfigurácia (single-ended, push-pull, parallel, respektíve či má zosík 50/100 W) alebo, ako sa hovorí, všetko je to v prstoch?

Pri hre naživo sa niektoré triedy prejavia viac na zvuku, niektoré menej. Ale zastávam názor, že viac je počuť hráča a jeho prsty ako triedu zapojenia. Aj keď osobný pocit samotného hráča môže byť rôzny. Na všetkom sa dá zahrať dobre aj zle. Dôležité je, ako znie výsledok a či je daná osoba s výsledkom spokojná.

 

Si typ gitaristu, ktorý rád zosilňovače riadne "osolí"? Keďže o lampových zosíkoch sa hovorí, že čím hlasnejšie hrajú, tým lepšie znejú.

Mám rád, keď aparáty hrajú dobre už potichu. Nerád si kvôli pocitu z dobre nakreslenej (čiže naplno) stowattoé plexiny urobím nepriateľov v kapele. Aj keď ten zvuk znie super. Hlasitosť v skúšobni, live aj v štúdiu mávam väčšinou niekde v strede. Pri druhu aparátov, ktoré používam, je menej dôležité, či hrajú na 1/4 alebo 3/4 výkonu. Zvuk po zosnímaní mikrofónom znie podobne.

 

Michal Kyseľ

zvukár a gitarista

 

Má bežný poslucháč možnosť rozoznať na nahrávke, že nahrávka bola nahrávaná zosilňovačom pracujúcom v Ačku alebo A/Bčku?

Určite to nedokáže bežný poslucháč, a je to dosť problematické aj pre znalca, hlavne preto, že sa ten tón ešte upravuje pri mixáži, ekvalizáciou, aby zapadol medzi ostatné zvuky. Ani naživo to však nie je ľahké. Robil som pokus, kde som v tom istom zapojení (push-pull) nastavil kľudový prúd do triedy A (boli použité EL34 s kľudovým prúdom cca 100 mA na jednu lampu), zvuk bol výborný, žil, pekne tlačil a išiel za rukou, ale keď som to isté zapojenie nastavil na bežnú triedu A/B (znížil som prúd na cca 50 mA na lampu), nevšimol som si nijaký podstatný rozdiel v zvuku ani ja, ani moji spoluhráči v kapele. Menej sa to hrialo, ale tón bol v podstate skoro taký istý. Nezmenila sa farba, ani sustain, ani skreslenie pri špičkách, len klesli straty v odpadovom teple.

Rozdiel v zvuku medzi dvojčinným (A) a jednočinným koncákom (A/B) však existuje - jednočinný koncák totiž skresľuje nesymetricky (začne "rezať" najskôr iba jednu polvlnu), kým dvojčinný takmer symetricky. To sa prejaví v odlišnej skladbe spektra takéhoto zosilňovača, ktoré obsahuje viac vyšších harmonických a koncové skreslenie znie "harmonicky bohatšie" ako u dvojčinného. Typickým prípadom je Fender Champ.

Teda uzavrel by som túto otázku tak - veľkosť kľudového prúdu je iba jedným z mnoho faktorov, ktoré sa podieľajú na výsledku, a nie príliš výrazne, skôr sa to prejaví v súvislosti s konkrétnou konštrukciou, ktorej pozitíva sa dajú získať pri pracovnom bode, pre ktorý je navrhovaná.

 

Sú tie rozdiely medzi jednotlivými triedami a zapojeniami zosilňovačov výrazne počuteľné aj na nahrávkach, alebo je to skôr o pocite gitaristu a reakcii daného zosilňovača na jeho hru?

Ako som to rozviedol v prvej otázke, je to hlavne o preferenciách gitaristu a tak trochu aj o psychológii. Najdôležitejšie je to, ak sa hudobník cíti pri nahrávaní príjemne, ak hrá s istotou a pocitom, že jeho aparát ho v hre podporuje a pomáha mu, a nemusí s ním bojovať, dolovať z neho nasilím každú notu a robiť kompromisy v zvuke, ktorý si napriek krúteniu korekciami hore-dole stále robí, čo chce. Ak totiž človek venuje pri nahrávaní energiu bojom s nepoddajným aparátom, tá energia potom musí zákonite chýbať pri samotnej hudbe, a potom je to trápenie, a nie zábava, na výsledku je to poznať, a to dosť negatívne.

Treba si uvedomiť, že aparát je len prostriedok na to, aby hudobník preniesol svoje emócie z prstov do uší poslucháča. Má teda slúžiť, a nie diktovať a obmedzovať kreativitu.

 

Aké typy zosilňovačov sa lepšie presadia v celkovom mixe kapely? Ktoré sa podľa teba dobre nahrávajú?

Pri mixovaní sa najlepšie presadzujú zosilňovače, ktoré majú viac stredov, potom to nie je tak kritické nastaviť správnu hlasitosť, stále sa ten zvuk presadí, či je o decibel hlasnejšie alebo tichšie. Je to výhoda, dá sa potom možnosť vyniknúť iným nástrojom bez toho, aby som v nich musel gitaru "utopiť", ona aj keď je tichšie, tak tam stále je dobre počuť.

Opačným prípadom sú navéčkované výškovo-basové zvuky. Pri tých je potrebné urobiť miesto už pri návrhu samotnej aranže, lebo majú tendenciu alebo príliš trčať, alebo zanikať. Samozrejme najlepšie sa nahrávajú aparáty, z ktorých lezie "hotový" zvuk, proste sa k aparátu pristaví kondenzátorová veľkomembrána a zvuk je hotový, netreba moc ani korigovať, snáď len trochu odrezať subharmonické zložky. Aj v prípade "štrkovitého" a ubzučaného zvuku sa však dá pomôcť, nahráva sa cez SM57 mimo os repráku a trochu sa dotiahne farba cez EQ.

 

Nahrávaš radšej zosilňovače, ktoré treba poriadne vytočiť, aby "ožili", alebo máš pri nahrávaní radšej zosilňovače, ktoré hrajú dobre aj pri hlasitostiach, keď nekrvácajú ušné bubienky?

Opäť by som sa priklonil k strednej zlatej ceste. Lampový zosík treba dať trochu viac nahlas, aby sa prejavila jemná kompresia a aby začala fungovať interakcia medzi reproduktorom a gitarou, ktorá podporuje reakciu nástroja na hru. Gitara potom v ruke hráča "ožije" a zrazu stúpne jej citlivosť na jemné nuansy hry, lepšie znie tapping, hammeringy, legáta, ochotnejšie sa tvoria umelé flažolety, narastie sustain... proste tón začne až vtedy dokonale "ísť za prstami".

Podľa mojich skúseností dobre to hrá, ak je trebárs 50 W koniec vybudený tak na cca 70 % a svojou kompresiou a jemným nakreslením ľahko dotvára a doťahuje farbu overdrive z pre-ampu. Vtedy má tón "šťavu", ide to dosť nahlas, gitara pekne reaguje, ale človek nemusí tŕpnuť, či mu neprasknú ušné bubienky. Aj s mikrofónmi sa pracuje lepšie, človek sa nemusí až tak báť, že sa mu naberaný zvuk prebudí v mikrofóne či v nahrávacom mixe. Prístup "všetko doprava" nemám rád, ovládacie prvky sú na to, aby sa všetky zmysluplne používali, nielen vypínače power a standby...

Teda ako pri všetkom platí - všetkého s mierou.

 

Jimi Cimbala

gitarista

 

Cez ruky ti prešlo veľa zosilňovačov. Aký typ zosilňovačov uprednostňuješ vo svojej hudbe? Alebo aký typ by si uprednostnil v rôznych žánroch?

Pretože väčšinou hrám tvrdšie hudobné štýly, uprednostňujem lampové zosilňovače (A/B), a to hlavne od značiek Marshall a Mesa/Boogie. Hoci tieto typy volím hlavne kvôli kvalitnému skreslenému zvuku, ich veľkou prednosťou je i zvuková univerzálnosť, a to hlavne u marshallov.

 

Trieda A, A/B, simul-class, ktorá z týchto tried ti je zvukovo najsympatickejšia a prečo? Respektíve v spojení s akými výkonovými lampami sa ti najviac zvukovo páči, konkrétna trieda?

Volím triedu A/B, ako pri live hraní, tak i pri práci v štúdiu. Ich veľkou prednosťou je kompatibilita s pre-ampom. Čo sa týka koncových lámp, tak som zástanca už overeného systému. EL34 do marshallov a 6L6 do mesa/boogie. Pri týchto kombináciách vyznie skutočný typický zvuk týchto aparátov.

 

Čo si myslíš, že sa viac prejaví na zvuku gitaristu, trieda, v ktorej zosilňovač pracuje (A, A/B, S-C), konfigurácia (single-ended, push-pull, parallel - respektíve či má zosík 50/100 W ) alebo, ako sa hovorí, všetko je to v prstoch?

V prvom rade je to v prstoch. Je to síce už tisíckrát rôzne vyskloňovaná fráza, no absolútne presná a pravdivá. Videl som už, ako dobrým gitaristom hrali výborne "zlé" aparáty, a zlým gitaristom hrali zle špičkové aparáty. Rozhodujúci faktor je rozhodne v prstoch. Ostané faktory už sú len na vkuse gitaristu a jeho pocite, pri ktorej kombinácii aparátov a gitár to, čo má v prstoch, vyznie najlepšie.

 

Si typ gitaristu, ktorý rád zosilňovače riadne "osolí"? Keďže o lampových zosíkoch sa hovorí, že čím hlasnejšie hrajú, tým lepšie znejú.

S týmto súhlasím. Lampové zosilňovače hrajú skutočne lepšie pri vyšších hlasitostiach. Taktiež je veľmi dôležité nechať lampy pred hraním pekne nažhaviť. Snažím sa zapínať aparát aspoň hodinku pred vystúpením. Je to citeľné na zvuku aj pocite z hry. Čo sa týka hlasitosti, tak pri lampových zosilňovačoch nenastavujem tento parameter pod hodnotu 50 % a to ako live, tak i v štúdiu. Lampový aparát si proste pýta svoje, a keď to dostane, vráti vám to dobrým, poctivým, hutným zvukom.

 

Rastislav Peteraj

zvukár a gitarista

 

Má bežný poslucháč možnosť rozoznať na nahrávke, že nahrávka bola nahrávaná zosilňovačom pracujúcom v Ačku alebo A/Bčku? Respektíve s inou konfiguráciou (single-ended, push-pull)?

Myslím si, že bežný poslucháč nerozozná až takéto nuansy. Bežný poslucháč môže oceniť dobrý zvuk, ale pochybujem, že má vôbec povedomosť o nejakých technických "zákulisiach" problematiky.

 

Sú tie rozdiely medzi jednotlivými triedami a zapojeniami zosilňovačov výrazne počuteľné aj na nahrávkach, alebo je to skôr o pocite gitaristu a reakcii daného zosilňovača na jeho hru?

Myslím si, že ide hlavne o pocit gitaristu, ako mu zosilňovač reaguje pod rukami, aký má ťah... Tomu podvedome prispôsobuje hru, a to sa môže nakoniec prejaviť v celkovom vyznení.

 

Aké typy zosilňovačov sa lepšie presadia v celkovom mixe kapely? Ktoré sa podľa teba dobre nahrávajú?

To je naozaj ťažká otázka. Záleží od štýlu muziky, od úlohy gitary v danej muzike... Je všeobecne známe, že zvuky gitary z aparátu pre vlastné potešenie a zvuky gitary, ktoré sa dobre spoja s nahrávkou, môžu byť čosi úplne iné. Ale obecne sa dá povedať, že so "zdravým" elektrónkovým zvukom sa pracuje lepšie, ako s tranzistorom alebo digitálnou simuláciou.

 

Nahrávaš radšej zosilňovače, ktoré treba poriadne vytočiť, aby "ožili", alebo máš pri nahrávaní radšej zosilňovače, ktoré hrajú dobre aj pri hlasitostiach, keď nekrvácajú ušné bubienky?

To záleží od okolností a podmienok. Pokiaľ sa nahráva doma alebo v priestore s neriešenou akustikou, určite je lepšie, keď je k dispozícii aparát, ktorý väčšinu zvuku robí už v pre-ampe a ktorému netreba vytáčať koncové lampy. Ale zase na druhej strane nie je väčšieho pôžitku, ako keď sú skvelé podmienky, dobrá akustika v miestnosti a zaujímavý legendárny kúsok, ktorý si vytočenie koncového stupňa priam pýta. Keď sa takéto čosi stretne navyše s dobrým gitaristom, je to gitarový raj na Zemi - takto sa koniec koncov natočila väčšina najslávnejších gitár v histórii gitarového nahrávania.

 

Ľudovít Gerhát

výrobca lampových aparátov

 

Aký veľký vplyv na životnosť lámp má trieda, v ktorej zosilňovač pracuje, a jeho konfigurácia?

Pracovná trieda má veľký vplyv na životnosť lámp, ktorá sa dosť skracuje tepelným a prúdovým zaťažením. Najlepšie je na tom trieda B, najhoršie trieda A. Čistá trieda B sa prakticky vôbec nepoužíva v gitarových zosilňovačoch, keďže by sa potom v zapojení musela zaviesť pomerne silná záporná spätná väzba, a tým by sa vlastnosti zosilňovača dostali na úroveň hi-fi. To by znamenalo odstránenie všetkých tých faktorov, ktoré vytvárajú správnu farbu gitarového zvuku, ako je pokles v okrajových častiach prenášaného spektra, potlačenie postupného nábehu skreslenia pri vybudení koncového stupňa a zvýšenie dynamiky zmiernením limitácie špičiek. Tým by sa síce namerané parametre zosilňovača (rozsah, skreslenie a dynamika) síce hodne vylepšili, ale v spolupráci s gitarou by to nebolo dobré. Treba si uvedomiť, že práve tieto "nedokonalosti" klasickej lampovej aparatúry v spolupráci s "nedokonalým" signálom gitarového snímača sa vzájomne kompenzujú a vytvárajú kvalitný gitarový zvuk.

Čistá trieda A sa používa iba zriedka, v špeciálnych nízkovýkonových ampoch určených na štúdiové nahrávanie alebo v malých aparátoch na domáce cvičenie.

Ak teda vylúčime triedu B a trieda A je zasa najhoršia možná alternatíva z hľadiska záťaže a životnosti, rozumným kompromisom je trieda A/B, ktorú používa väčšina výrobcov a samozrejme aj ja.

Konfigurácia (jednočinný alebo dvojčinný koniec) zasa sama o sebe neovplyvňuje životnosť lámp, ale do určitej miery ovplyvňuje použitú pracovnú triedu. Napríklad jednočinný stupeň musí byť nutne v triede A ináč by skreslenie bolo neprimerane veľké - spôsobené nesymetrickým zosilňovaním signálu. Dvojčinné zapojenie umožňuje použiť všetko od B do A, ale tam sa zasa z technických dôvodov používa najčastejšie A/B, výnimočne aj AA/B (naprieklad séria Vox AC). V dvojčinnom zapojení nie je veľký zvukový rozdiel medzi triedou A/B a A, len je tam viac odpadového tepla.

 

Máš nejaký obľúbený typ zosilňovača, z ktorého vychádzaš pri vlastných návrhoch?

Moje zosilňovače vychádzajú z klasického push-pull, teda dvojčinného zapojenia v triede A/B. Robím viacej typov zosilňovačov s vlastnými úpravami . Samozrejmosťou sú funkcie presence a depth a niektoré majú vlastný ekvalizér a sú použiteľné aj ako samostatná hlava pre čistý zvuk, prípadne pre externý efekt z potrebou doladenia korekcií.

 

Skúsil si pri stavaní zosilňovačov aj nejaké netradičné riešenia? Alebo mal niekto niekedy nejaké netradičné požiadavky ohľadom stavby zosilňovača?

Vyložene netradične riešenia zosilňovačov som neskúšal. Myslím si, že v oblasti konštrukcie koncového lampového zosilňovača sa zaužil akýsi normatív, na ktorom už niet moc čo vylepšovať, a je to skôr otázka použitých lámp a výstupného trafa. Často sa stretávam z požiadavkami, aby zosilňovač s úplne iným osadením hral alebo podobal sa na niečo, čo si zákazník vysníval. Sú tu však podobné možnosti, ako má Simul-Class od firmy Mesa/Boogie, a chystám sa to v blízkej budúcnosti vyskúšať.

 

Ktorý z faktorov (typ lámp, trieda, konfigurácia, výstupné trafo, gitarista...) sa podľa teba najvýraznejšie podpíše na celkovom zvuku?

Jednoznačne je to na prvom mieste hráč, až potom sú technické veci... Všetky faktory ale dokopy súvisia a nedá sa na túto otázku odpovedať úplne jednoznačne. Je to, ako keď sa spýtame, či je v závodnom monoposte dôležitejšia konštrukcia motora, bŕzd alebo podvozku. Všetko sú to veci, ktoré sú podstatné, ale aj tak je dôležité, kto sedí za volantom, v našom prípade za nástrojom. Ak sa však všetky veci zladia dokopy, do dobre fungujúceho celku a ovládne to schopný človek, výsledok je skvelý. A to platí nielen o autách, ale aj o aparátoch.

 

František Fančo

servisák a príležitostný výrobca lampových aparátov

 

Aký veľký vplyv na životnosť lámp má trieda, v ktorej zosilňovač pracuje, a jeho konfigurácia?

Trieda, v ktorej zosilňovač pracuje, je jedným z hlavných faktorov na životnosť elektróniek. Dnes sa používajú zosilňovače, ktoré pracujú v triede A a A/B. Keďže trieda A je pre elektrónky náročnejšia, tak aj ich životnosť je kratšia oproti triede A/B.

 

Máš nejaký obľúbený typ zosilňovača, z ktorého vychádzaš pri vlastných návrhoch?

Mám obľúbených viac typov, v podstate sú to také "zásadné" modely rôznych firiem (Fender, Marshall, Soldano...). Ale samozrejme záleží od toho, pre aký druh hudby sa konkrétny model hodí, a od požiadavkov gitaristu. Ideálne by bolo mať viac aparátov.

 

Skúsil si pri stavaní zosilňovačov aj nejaké netradičné riešenia? Alebo mal niekto, niekedy nejaké netradičné požiadavky ohľadom stavby zosilňovača?

Ani nie, v tomto smere som tradicionalista. Myslím si, že v tejto oblasti sa už nič prevratné nedá vymyslieť. Väčšinou muzikanti vedia, čo chcú, a sú to normálne požiadavky, prípadne sa to predebatuje pri pive a správne riešenie sa nájde. Možno len také netradičné drobnosti, ako napríklad elektrický zapaľovač cigariet...

 

Ktorý z faktorov (typ lámp, trieda, konfigurácia, výstupné trafo, gitarista...) sa podľa teba najvýraznejšie podpíše na celkovom zvuku?

Samozrejme, že použité komponenty (lampy, trafá...) sú dôležité, ale najvýraznejšie sa na celkovom zvuku podpíše gitarista. Aby sa mu dobre hralo, potrebuje spoľahlivý aparát, ktorý spĺňa jeho predstavy na zvuk. Preto si vyberie značku (typ), ktorá mu vyhovuje.

Psáno pro časopis Muzikus