Oud

Oud
Oud

Oud je bezpražcový strunový nástroj s krátkym krkom a telom v tvare prekrojenej hrušky. Má 5 párov strún, struny v každom páre sú naladené na ten istý tón a jednu samostatnú strunu, ktorá je zároveň najhrubšia. Je to priamy predchodca európskej lutny a základný hudobný nástroj arabského sveta. Okrem toho je rozšírený i v Turecku, Arménsku, Azerbajdžane a v severnej Afrike (Maroko, Tunis, Alžírsko, Egypt a Sudán). Nástroj má mýtický pôvod a údajne ho vynašiel Lamak, Adamov pravnuk a potomok Kaina. Historicky sa oud prvýkrát objavuje v Mezopotámii medzi 16. a 12. storočím pred naším letopočtom. Stadiaľ sa rozšíril do faraónskeho Egypta. V prvom tisícročí sa mu pripisovala schopnosť liečiť a navodzovať duševnú rovnováhu. Hlavným centrom použitia nástroja bol Irak a stadiaľ sa šíril ďalej do Číny, kde z neho vznikla Pipa, Japonska (Biwa), Indonézie (Gambus), považuje sa za dávneho predka ruskej balalajky. V Iraku vznikla aj tradícia osobného odovzdávania hry na tento nástroj z učiteľa na žiaka. Jeden zo žiakov tejto školy priniesol oud do Andalúzie spolu s prvkami arabskej, perskej a gréckej hudby. Z Andalúzie sa dostal do Benátok a ku provensálskym trubadúrom, ktorí ho uviedli na renesančné dvory. Nakoniec na Britských ostrovoch počas alžbetínskej éry sa oud premenil na európsku lutnu, ako ju dnes poznáme.

Paradoxne k svojmu objemu, je oud mimoriadne ľahký nástroj. Lutnová konštrukcia a hra špeciálnym trsátkom, ktoré je dlhé a úzke, spôsobujú charakteristický a pomerne ostrý a hlasný zvuk nástroja, hoci má nylonové struny. Nahrávky, príslušenstvo a informácie o spôsobe hry sú u nás takmer nedostupné, takže spočiatku som na oud hral ako samorast. Keď som získal prvé nahrávky, ostal som v nemom úžase nad virtuozitou a dokonalou artikuláciou hráčov, nehovoriac o využívaní mikrotónov (53 v rámci jednej oktávy). Oud na nahrávkach využívam len ako zvukotvorný prvok. To, čo s ním robím doma v kuchyni, je druhá vec - dá sa v ňom blúdiť celé hodiny. Veľmi dôležité pri hre na orientálny nástroj je mať osobného učiteľa a toho som zatiaľ nenašiel, no stopy vedú do Viedne a Budapešti...

Psáno pro časopis Muzikus