Výrobca vlastných myšlienok

Výrobca vlastných myšlienok
Výrobca vlastných myšlienok

Verejnosti je Kamil známy ako 1/5 večne sviežej skupiny Vidiek. Tu funguje už od začiatku na poste basgitaristu, ale tiež ako autor viacerých hitových textov a príležitostne aj hudby. Pesničky Vidieku v pitoresknom speváckom prevedení Jana Kurica ukrývajú pod povrchovou škrupinou insitnej irónie profesionálne tvrdé jadro.

 

Ale čo má, okrem zvuku Kamilovej basy, spoločné muzika Vidieku s jeho remeslom?

Pre muzikantov sú Grebeňove nástroje známe vďaka dokonalému spracovaniu, živej odozve a sustainu, ale, podobne ako hudba, nie všetky hodnoty majú svoje veličiny merateľné. O "ezoterických" prednostiach Kamilových gitár a bás by vedeli rozprávať chlapci zo skupín Chiki Liki Tu-a, Hex alebo prelietaví sidemani ako Oskar Rózsa, Viktor Hidvéghy a mnohí ďalší. Že v prípade tohto výrobcu sa nejedná iba o remeselne zručného technokrata, naznačuje aj decentný pôvab ukrytý v dizajne jeho pôvodných modelov. Tie isté dojmy, ktoré sa na prvý pohľad môžu javiť ako schválnosť až extrém, často v druhom slede predstavujú nezanedbateľný zdroj zážitku. Nie vždy to pochopíme hneď, ale to isté, čo robí príťažlivými Kamilove hravé texty - lakonický zmysel pre humor s neoddeliteľnou príchuťou človečiny - môžeme hľadať a nachádzať aj v jeho gitarách.

 

Curriculum vitae

Pomocnú ruku pri výrobe prvých nástrojov podal Grebeňovi jeho učiteľ hry na basgitaru, Fedor Frešo. Vtedy Kamil (nar. 1966) ešte netušil, že jedného dňa sa táto činnosť stane jeho povolaním. Vo výrobe ďalších basgitár pokračoval entuziastickou metódou pokusov a omylov. Vznikali modely, z ktorých nejeden bol zrkadlom svojej doby (jedným z experimentov bol napríklad bezhlavý model Paddle). Hobby pomaly prerastalo v závislosť a Kamil vyrábal stále viac. Sebakriticky priznáva, že k niektorým z nástrojov by sa už dnes radšej nehlásil, ale skúsenosti, ktoré pri ich vzniku načerpal, zúročuje dodnes. Veľa vecí sa z príručiek naučiť jednoducho nedá. Za mnohé je Kamil vďačný aj kolegovi Brunovi Urbanovi, s ktorým spolupracuje pri výrobe už od roku 1995. Brunov podiel je očividný, pretože Kamilove nástroje mu vďačia za svoj farebný a lakový make-up (voskové a olejové úpravy aplikuje Kamil sám). Obidvaja zdieľajú priestory dielne v Kamilovej rodnej Devínskej Novej Vsi. V súčasnosti sa Kamil už dva roky venuje iba výrobe nástrojov. Predtým takmer dva roky pôsobil na poste riaditeľa rádia B1 a osem rokov hral vo Vojenskom umeleckom súbore. Jeho prvou pracovnou pozíciou bolo miesto pomocného stolára, kam nastúpil s čerstvým inžinierskym diplomom, hneď po skončení vysokej školy. Vyštudoval stavbu lodí.

 

Doména

Práca má svoju hodnotu vždy, keď sa mi podarí uspokojiť individuálne potreby zákazníka, ale predpokladám, že o niečo lepší som vo výrobe basgitár, kde si to, ako basgitarista, trúfam lepšie posúdiť a skôr prídem aj na prípadné nedostatky. Továreň robí kompromisy, aby im technológia nepredražovala výrobu. Domnievam sa, že môžem tieto kompromisy eliminovať a oproti linkovej výrobe viem nástroje mierne vylepšiť. Popri výrobe kópií všeobecne obľúbených značiek (Fender, Music Man, Gibson...) sa najradšej venujem vlastnej tvorbe.

Výrobca vlastných myšlienok
Výrobca vlastných myšlienok

Pôvodné modely

Najviac basgitár som vyrobil podľa modelu El Bow. Spoločný majú dlhý horný roh zakončený "bambuľkou", ktorého tvar je voľne inšpirovaný krivítkom. Tento typ vyrábam najdlhšie. Do dnešného tvaru sa El Bow vykryštalizoval po mnohých úpravách. Napriek tomu, že sa ho vyrobilo asi 35 kusov, neexistujú dva rovnaké. Odlišnosti spočívajú v materiálovom zložení, konštrukcii, snímačoch, hardvéri atď. Zjednocuje ich tvar, ale líšia sa zvukovo - osobne verím, že na zvuk vplýva viac materiál ako tvar. Z ďalších modelov je mojím obľúbeným Birdhouse. Tvar tela pripomína torzo stromu, hlava je zase v tvare vtáčej búdky a na tele je kryt elektriky v tvare vajíčka. Ďalším pôvodným tvarom je basgitara Longhorn, ktorá trochu pripomína čertove vidly. Pri návrhu som sa inšpiroval basgitarou Danelectro. Pôvodné je i elektrické solidbody banjo s ladiacou mechanikou piatej struny umiestnenou v korpuse. V blízkej budúcnosti k týmto nástrojom (prezentovaným na stránke www.kamilgreben.sk) pribudne aj nový typ gitary nazvanej Whale. Tvarom a farbou tela pripomína veľrybu, ktorej oko predstavuje potenciometer - jediný ovládací prvok úsporne vybaveného modelu. Zvukový zámer bol pripodobiť sa vulgárnemu jaseňovému telecasteru. Spolu s Jurajom Turzom sme preň vyvinuli snímač, ktorý zachováva charakter predlohy, ale zároveň má schopnosť dodať signálu viac šťavy.

 

Materiály a experimenty

Materiály používam klasické: javor, jaseň, jelša, mahagón, vlašský orech na telo a na hmatníky palisander alebo javor, eben jedine na bezpražcové nástroje. Niekedy s drevom a jeho zložením experimentujem. Tak vznikla napríklad gitara v zložení krk - mahagón, hmatník - orech a telo jaseň, čo sú netradičné kombinácie. Gitara síce hrá výborne, ale nevie si nájsť zákazníka. Jej zvuk má svoj špecifický charakter, ktorý sa síce páči, no v praxi sa uplatní dosť ťažko. Aj keď pracujem hlavne na zákazku, nemôžem si odpustiť urobiť niekedy radosť aj sám sebe. Niekedy sa mi prisní nejaká "chorá myšlienka" a keď mám nutkanie vyrobiť podľa nej nástroj, vsuniem potrebný čas do programu medzi ostatné zákazky. Väčšinou sa ale aj pre tieto experimentálne gitary nakoniec nejaký zákazník nájde. To je veľmi pozitívna vec, pretože táto výroba vlastných myšlienok mi umožňuje luxus zvaný výskum. Na druhej strane sa rád nechávam inšpirovať aj zámerom zákazníka. Za podarený príklad spolupráce považujem spomenutú gitaru Whale ktorá vyšla veľmi dobre dizajnérsky, zvukovo aj pohodlnosťou hry. Zvláštnosťou tejto gitary je aj osadenie vintage kobylkou z gitary Jazzmaster. Napriek určitým nedostatkom, ktoré by malo vyriešiť osadenie kameňmi Graph-tech, si majiteľ Lubo Petruška (Chiki Liki Tu-a) chváli jej herné vlastnosti. Kobylka produkuje jemné surferské vibrato. Medzi kameňmi a struníkom je dosť veľká dľžka strún a pri hre sa tu vytvára zvláštny chórus, ktorý si človek uvedomí, až keď tam nie je a chýba mu.

 

Panelákový inkubátor

Rozdiel medzi drahými a lacnými gitarami je aj v tom, ako je drevo spracované. Firmy s veľkou produkciou musia drevo rýchlo umelo vysušiť, spracovať a za týždeň z neho spraviť gitaru. Pri umelom sušení sa v dreve môžu potrhať mikroštruktúry, ktoré potom spôsobujú, že gitara je mŕtva, nemá hutnosť, sustain ani potrebnú brilantnosť. Všetky naše drevá sú preto sušené prirodzene. Jediné, čo robíme tesne pred spracovaním, je, že konkrétne polotovary zatvoríme do skrine, v ktorej pomocou ohrievača simulujeme prostredie panelákového bytu. Mimoriadne suché a prekúrené prostredie panelákov spôsobuje, že drevo nového nástroja v ňom by ešte mohlo trochu zapracovať. Pomocou našej metódy "panelákového inkubátora" sa už vysušené drevo iba stabilizuje, nie je to umelé vyháňanie vody.

 

Ladenie

Inšpirovaní touto témou, rozobranou v Muzikuse, overili sme si spolu s Brunom Urbanom, že kompenzovaný nultý pražec má na ladenie skutočne veľmi pozitívny vplyv. Odvtedy sa snažíme na každom z našich nástrojov túto metódu - do určitej miery, závislej aj na cene gitary - aplikovať. Okrem iného je na to potrebná veľmi presná ladička. Používame virtuálnu stroboskopickú ladičku Peterson, ktorá ladí s presnosťou na tisícinu poltónu. S jej pomocou sa dajú vychytať nedostatky a kompenzovať nultý pražec, aby bol výsledok snahy naozaj účinný. Robím to tak, že celý pražec posuniem smerom ku kobylke a kontaktné miesta v drážkach potom drobným zafrézovaním postupne vraciam späť (kompenzujem) podľa individuálnej potreby struny.

 

Semihollow vs. semisolid

Vyrobil som niekoľko gitár s akustickými komorami, ktoré sa ale nedajú označiť ako semiakustické, pretože ich čelné dosky boli pomerne hrubé a nemali rezonančné vlastnosti akustických gitár. Jediný vplyv na zvuk mala iba dutina uzatvorená v tele gitary. Ten efekt môže byť pre niektorých gitaristov aj negatívny, pretože dutina uberá zvuku hutnosť a stredy, čím ale gitara získava určitý akustický priestor a dynamiku. Je to iný charakter zvuku, ktorý nie je tvorený rezonančnými vlastnosťami, ale určitým objemom vzduchu uzatvoreným v tele. Vplyv otvorov na zvuk polodutých nástrojov typu Telecaster Thinline sa mne osobne nepáči, pretože f-diery spôsobujú, že zvuk má plechovejší alebo telefonickejší charakter. Uzatvorené komory, alebo jedna priebežná komora, zvuk o niečo viac zateplia. Gitara má o niečo viac basov a objemu. Poloduté gitary v mojom prevedení majú centrálny blok ukončený tesne za kobylkou, takže vrchná a spodná dutina sú prepojené.

 

Povery vs. prax

K poverám radím domnienky typu, že ak je na hlave napísané Fender Made in USA, tak to zákonite musí byť aj dobrá gitara. Taktiež je poverou, že jedine telo el. gitary z jedného kusu dreva hrá naozaj dobre, čo je podľa mojich praktických skúseností úplná blbosť. Pri použití kvalitného lepidla sa neznížia vlastnosti kvalitného materiálu. Nemôžem potvrdiť, ale ani vyvrátiť, že vlepovaný alebo priebežný krk hrá lepšie ako skrutkovaný. Najväčší sustain a zvuk, ktorý sa mi podarilo dosiahnuť, pochádzal z nástroja so skrutkovaným krkom a telom zo siedmich kusov. Tvar tela bol mierne zväčšený jazz bass s dvomi snímačmi typu precision vedľa seba. Túto basgitaru dnes vlastní Marta (Minárik). Na tóne nástroja sa veľkou mierou môžu, ale nemusia, podieľať aj hráči. Niekto má talent na to, aby sa naučil udržať rytmus a preberať prstami na hmatníku, ale neznamená to ešte, že automaticky má schopnosť vytvoriť tón aj na priemernom nástroji. Ten druh talentu má oveľa menej muzikantov. Ako svetlý príklad môžem spomenúť Ďura Grigláka, Martina Gašpara alebo Toníka Jara.

 

Darcovia a upíri

Keď odovzdávam zákazníkovi nový nástroj, hovorím, že je to dieťa, ktoré treba ešte vychovať. Po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch sa v ňom niečo zlomí a nástroj začne byť ochotnejší a živší. Stal sa samozrejme aj opačný prípad. Zákazník si prevzal už rozohranú gitaru, ale keď som sa k nej dostal po pol roku, správala sa, ako keby z nej bola vysatá všetka energia. Dotyčný muzikant na ňu hral s takou vášňou, že namiesto toho, aby jej tú energiu odovzdal, odobral ju. Sú veci, ktoré sa nedajú vysvetliť logicky, ale jednoducho fungujú. Gitaru si potom kúpil iný človek a keď sa ku mne po určitom období dostala opäť, pôvodná energia v nej už bola zase. Dá sa tomu veriť alebo nie, ale fungovanie tejto povery je praxou potvrdené dosť často.

 

Prístup

Neviem presne definovať, čím sú tie nástroje lepšie, ale verím trochu aj v účinok faktorov, akým je napríklad pozitívna energia. Ak niekto robí v továrni jeden úkon tisíckrát do roka, neverím, že by mohol tomu produktu ešte odovzdať aj svoju pozitívnu energiu. Ja sa s tou gitarou maznám od hrubej fošne až po konečnú montáž a nastavenie, myslím, že to robím s láskou, za čo sa mi gitara odmení dobrým zvukom a ochotou hrať. Výsledku prospieva aj to, že mám možnosť živiť sa vlastným koníčkom a nemusím sa nikomu podriaďovať. Nie je tam žiaden stres, dielňu mám doma, čiže nemusím niekam cestovať v rannej špičke, čo považujem tiež za jeden z predpokladov, aby bol človek v pohode a aby sa tej práci venoval s radosťou.

Zobudiť sa plný pozitívnej energie je príjemné, ale dobrá gitara sa len tak nezhmotní...

Nenahraditeľné je najmä to množstvo práce a praxe. Profil krku je stále ručná práca a to, čo som robil kedysi niekoľko dní, mám dnes hotové za pár hodín. Vyrábam gitary asi 18 rokov a v každej etape som si myslel, že už som bohovský výrobca. Dnes som dospel do štádia, že už si to nemyslím a chcem sa o tom dozvedieť ešte viacej.

Psáno pro časopis Muzikus