Na svete sú tisíce bubeníckych inštruktážnych kníh, ale ktoré sú najlepšie? Akýkoľvek notový materiál nám pomôže, keď ho budeme prehrávať rytmicky presne a technicky správne, no, kade vedie tá najľahšia a najrýchlejšia cesta k úspechu? Isté je, že zorientovať sa v množstve náukových materiálov je poriadna fuška.
Podľa môjho názoru ideálna kniha ani neexistuje, (možno raz ju napíšem ja...). Skúsenosti mi hovoria, že v každom materiáli sa nachádzajú veľmi užitočné pasáže, ale aj menej dôležité pre daný vedomostný stav žiaka. A hlavne: nepoznám knihu, ktorá by obsahovalo základné (elementárne) vedomosti z celého spektra bubeníckeho remesla. Doteraz v každej náuke som našiel cvičenia, ktoré by sa mali nachádzať skôr až v nejakej druhej časti tejto publikácie, naopak, chýbajú základné vedomosti. Vo svojej pedagogickej praxi to riešim tak, že som zostavil cvičenia z rôznych zdrojov, čo perfektne funguje. Ako si má ale pomôcť samouk, ktorému predali v hudobninách inštruktážnu knihu, ktorú mali práve
v ponuke?
Samozrejme, je kopa kníh, ktorá sa orientuje len na osvojenie si určitej, špecifickej časti bubeníckej techniky, vtedy je opodstatnené zaradiť do jednej náuky cvičenia na rôznom stupni obťažnosti. Ale pre začínajúceho a menej skúseného bubeníka by bolo ideálne zhromaždiť všetky základné informácie do jednej publikácie.
Historicky najstaršie metodické knihy vznikali kde inde, ako za oceánom. Najslávnejšia, dodnes používaná má názov Stick Control for the Snare Drummer a napísal ju George Lawrence Stone. Hoci jej prvé vydanie sa objavilo už v roku 1935, používa sa dodnes pri osvojovaní rudimentov. Inú, s patinou zanesenú knihu napísal Buddy Rich. Keďže tento velikán bicích nebol v príliš priateľskom vzťahu s notami, ako spoluautor sa podieľal aj vydavateľ publikácie Henry Adler. Od neho vieme, že tá kniha naozaj vystihuje spôsob, akým skutočne Buddy Rich hral. Keď sa teda niekto odhodlá vypátrať tajomstvá Buddyho techniky, tu je k tomu kľúč. Henry Adler, ktorý bol aj významným pedagógom, vykonal ďalší prospešný publikačný čin, keď vydal prvú metodickú knihu o latinskej muzike (Humberto Morales Latin Drumming). Ďalšou hojne používanou knihou je Progressive Steps to Synkopation for the Modern Drummer, ktorú napísal Ted Reed. Ako názov naznačuje, zaoberá sa nepravidelnou, synkopickou pulzáciou, čo je nevyhnutné pri jazzovom bubnovaní. Stick Control a Synkopation prežívajú aj preto, lebo ich propagujú významní pedagógovia a hráči. Spomenuté materiály používal majster Alan Dawson na niekoľko spôsobov. Napríklad cvičenia zo Stick Control aplikoval ako jazzové koordinačné cvičenie na celú sadu. Keď môžeme veriť fámam, bubeník Tony Williams poznal použitie knihy o synkopách na 48(!) spôsobov.
Prvú elementárnu jazzovú náuku napísal Jim Chapin, na trhu sa objavila v roku 1948 v jeho vlastnom vydaní Advanced Techniques for the Modern Drummer. Bola to prvá kniha v histórii o jazzovej koordinácii a všeobecne sa usúdilo, že je taká obťažná, že sa podľa nej nedalo hrať. Nečudo, že spočiatku distribútori sa nehrnuli do jej rozšírenia. Cvičil podľa nej aj Max Roach, ale sám Chapin tvrdí, že prvým bubeníkom, ktorý tú školu dokonale zvládol, bol Frank DeVito. Materiál si postupne našiel svoje miesto v bubeníckej kultúre, dodnes sa z nej predalo vo svete vyše 300 tisíc exemplárov.
Keď už lovíme v historickom revíre, nemôžeme nespomenúť náuku, ktorú napísal Charley Wilcoxon. Názov má, podľa vtedajších zvyklostí, krásne dlhý: Modern Rudimental Swing Solos for the Advanced Drummer. Jej veľkým propagátorom bol Philly Joe Jones, ktorý ju mal dokonale zvládnutú, čo sa dalo vystopovať aj v jeho sólach.
V roku 1925 vydal Sanford A. Moeller inštuktážnu knihu pod názvom The Moeller Book. Na prvej strane tej publikácie sa autor priznáva, že základ jeho metódy pochádza z materiálu, ktorý napísal George B. Bruce v roku 1862 pre americkú armádu. Moeller ešte stretol armádnych bubeníkov z čias Občianskej vojny, takže z prvej ruky sa učil metódu, ktorá sa považuje dnes za "povinnú jazdu". Mňa k tomu inšpiroval sám Jim Chapin, ktorého som stretol pred rokmi na frankfurtskej výstave hudobných nástrojov.
K inštruktážnym knihám sa ešte vrátime.?
