Polomasívne akustické gitary - srovnávací test kytar

Polomasívne akustické gitary  - srovnávací test ky
Polomasívne akustické gitary - srovnávací test ky

Kvinteto akustických gitár typu Dreadnought, ktoré sa podarilo sústrediť do tohto porovnávacieho testu, je približnou reprezentačnou vzorkou najčastejších zvukových charakteristik a herných vlastností vyskytujúcich sa pri nižšej strednej kategorii gitár.

 

Nástroje okrem tvaru korpusu spája aj konštrukčné a materiálové zloženie - masívna rezonančná doska, preglejkové luby a zadná doska. (Krky sú bez výnimky z mahagónu.) Na gitarách sa posudzovali hlavne ich akustické vlastnosti.

 

Downina 999

Polomasívne akustické gitary  - srovnávací test ky
Polomasívne akustické gitary - srovnávací test ky

Dowina 999

Popis

Tento typ gitary sme už v Muzikuse predstavili v testíku (3/2004), preto stačí len pripomenúť, že rezonančná doska a rebrovanie boli vytvorené doma - v dielni firmy Marris na sútoku Dunaja a Moravy - a podľa tuzemského know-how skompletizované v niektorej z ázijských výrobní. Gitary Dowina sa vyrábajú zo starostlivo vyberaných materiálov a vyznačujú sa starostlivo dotiahnutými detailmi, ako je napríklad drevené lemovanie hrán korpusu, tenký matný lak či osadenie kobylky akusticky vďačnou syntetickou slonovou kosťou TusQ.

 

Zvuk

Zvuk je daný predovšetkým cédrovou rezonančnou doskou a rebrovaním. Testovaný model nie je natoľko iskrivý, ako je to bežné pri väčšine smrekových ozvučníc. V určitom zmysle by sa tu dalo hovoriť o asketickom zvuku, ktorého kvality vyplávajú na povrch až pri praktickom použití. Najzaujímavejšie gitara reaguje v oblasti horných stredov. Basy sú relatívne suché, bez výrazného doznievania (určitá spoločná charakteristika Dowín), takže neprekrývajú ďalšie informácie a jednotlivé tóny sa dostávajú von v čitateľnej podobe.

 

Využitie

Dowina sa šírkou hmatníka aj charakterom zvuku lepšie hodí pre prstové hranie, kde skôr vynikne jej tónová bohatosť a variabilita. Možná je i hra trsátkom, ale jej prítomný tón v akordoch neodpustí ani najmenšiu chybičku a prezradí každú nevyváženosť ataku pravej ruky. Chýba tu milosrdná maskujúca aura, akú má Furch. Táto charakteristika sa pri hre prstami pravej ruky obracia v prospech hráča. Jednotlivé struny ukazujú bohatosť priebehu tónu - každá tak trochu po svojom, ale celok je pritom vyvážený. Tieto vlastnosti dokáže prebrať a zvýrazniť kvalitná štúdiová technika (čo sa nedá skonštatovať pri všetkých nástrojoch).

 

Celkové hodnotenie

Hoci Dowina znie naživo menej efektne ako napríklad Furch, jednotlivé parametre sa spojili podľa vzoru spolupracujúcich vektorov. Gitara nemá extrémne vlastnosti v jednom ani druhom smere. Jej hodnota spočíva v účinnej spolupráci použitých materiálov, v pohodlnom krku a v zvuku s jasným ťahom na bránu, čo sa bez ohľadu na cenovú kategóriu potvrdilo aj v slepom teste.

 

Plus:

- vyváženosť všetkých parametrov

- kompaktný, triezvy zvuk

- cena

 

Mínus:

- sustain

- menej objemné a tvrdé basy

 

Furch D20 CM

Polomasívne akustické gitary  - srovnávací test ky
Polomasívne akustické gitary - srovnávací test ky

Furch D20 CM

Popis

Aj táto gitara, vyrobená pre zmenu na pravom brehu rieky Moravy, sa vyznačuje cédrovou rezonančnou doskou. Hoci výrobca uvádza ako povrchovú úpravu "saténový mat", testovaný kus má matné iba luby, chrbát a krk. Plocha rezonančnej dosky je lesklá. D20 CM patrí k bežnému štandardu značky Furch, ktorá väčšmi než výpravným riešením detailov priťahuje pozornosť výraznými zvukovými vlastnosťami.

 

Zvuk

Frekvenčný rozsah D20 CM bol najširší z celej testovanej skupiny. Gitara hrala nahlas, mala zvonivé výšky aj impozantné basy. Kontúry ataku na basových strunách neboli také konkrétne ako v prípade gitár Gretsch a Dowina. Ich nábeh bol pomerne tupý, čo však - na rozdiel od Martinky - nemalo vplyv na vcelku slušný sustain. Každopádne, Furch sa vyznačuje aj subjektívne najväčším zvukom spomedzi piatich testovaných gitár. D20 CM okamžite zaujme rozsahom okrajových frekvencií, pričom pozornosti ucha môže ľahko ujsť relatívna absencia stredov. Zo záznamu už gitara neznie tak úderne ako naživo. Jednotlivé tóny v akorde sa vzájomne prelínajú až zlievajú v aure veľkolitrážneho rezonujúceho korpusu, čo je síce pekné a svojím efektom nie nepodobné 12-strunovej gitare, ale tak trochu na úkor rýchlosti. Protikladom v tomto zmysle sú gitary Gretsch a Dowina, kým vcelku príbuzne znie Ibanez, i keď s menej dôraznými basmi a o niečo znelejšími stredmi.

 

Využitie

Furch, podobne ako Dowina, predurčuje gitaru do rúk hráčom preferujúcim prstovú techniku. Šírka hmatníka 45 mm na nultom pražci bude vyhovovať aj odchovancom klasickej gitary, no elektrickí gitaristi by sa na krk s mohutnejším prierezom museli adaptovať. Výrobca v tomto prípade reagoval na výraznú folkovú a trampskú tradíciu nášho regiónu.

 

Celkové hodnotenie

Znelý nástroj značky Furch má svoje prednosti, ktoré skrývajú aj určité úskalia. Každý výrazný efekt môže skôr či neskôr viesť k nabaženiu, preto by mu hráč nemal okamžite podľahnúť, ale uvedomiť, čo od gitary vyžaduje do budúcnosti - akému štýlu má nástroj slúžiť. Farba zvuku nástroja je samozrejme otázkou vkusu. Pokiaľ je hlavnou prioritou veľký a bohatý zvuk, prípadne aura okolo tónu milosrdná k drobným chybám, potom je Furch tou správnou voľbou.

 

Plus:

- frekvenčný rozsah

- hlasitosť a sustain

 

Mínus:

- menšia údernosť

- zlievanie tónov v akorde

 

Gretsch GR 53523

Polomasívne akustické gitary  - srovnávací test ky
Polomasívne akustické gitary - srovnávací test ky

Gretsch GR 53523

Môže stáť americká gitara s masívnou doskou iba 15 litrov? Podľa vinety vnútri korpusu, ktorá okrem označenia modelu sugestívne oznamuje, že firma Gretsch sídli v USA, by sa tak dalo/malo usudzovať. Model GR 53523 série Historic však bol vyrobený v Kórei. Po tom, ako značku Gretsch prevzala pod svoju správu spoločnosť Fender, presunom výroby niektorých produktov sa upravila aj dovtedajšia cenová politika, ale zdá sa, že na vzhľad nástroja to nemá žiadny negatívny vplyv.

 

Popis

Výzor gitary je celkom všedný, na druhý pohľad však vychádza najavo decentná harmónia vo farebnom ladení, doplnená o vkusné akcenty. Jedným z mála identifikačných prvkov sú typické kontúry hlavy. Jej pomerne veľká plocha kontrastuje s nápadne miniatúrnymi gombíkmi bezmennej ladiacej mechaniky. Tmavozelená dyha na povrchu hlavy, zdobená perleťovým nápisom Gretsch a zlatým logom, ladí so žltkavou farbou rezonančnej dosky a mahagónovou hnedou na luboch a krku. Tradičné kontúry zvýrazňuje čierne lemovanie na hranách korpusu a hmatníka. Orientačné body v podobe perleťových polmesiacov sa nachádzajú pri jeho hornom lemovaní. Ďalším prihlásením sa k tradícii značky je masívny strieborný gombík na remeň, zaskrutkovaný v spodnej časti korpusu. Rezonančná doska sa vyznačuje matnou a veľmi tenkou povrchovou úpravou. Pomerne husté vlásočnice majú pravidelný priebeh s náznakom priečneho pruhovania. Aj zozadu má gitara aplikovanú iba tenkú vrstvu povrchovej úpravy, o čom nasvedčuje výrazná štruktúra nezaplnených pórov na krku a dyhe korpusu.

 

Zvuk

Hmatník disponoval feelingom a hrateľnosťou, ktorá nemala ďaleko k prednostiam elektrickej gitary. Perfektná rovina, rýchle pražce, užší hmatník a povedomý profil krku inšpirovali k melodickým vyhrávkam a cestám do horných polôh častejšie než napríklad masívny Furch. To, čo sa pri tom ozýva, je zvuk špecifického charakteru - suchý, ale pohotový a prierazný, ktorý hráča buď osloví, alebo nie. Aj keď pomer basovej zložky v celkovom zvuku bol relatívne malý, struny E a A poskytovali dobrú odozvu, jednotlivé tóny boli vyvážené a znelé po celom hmatníku.

 

Využitie

Aj keď táto gitara hrá dosť svojsky, je relatívne univerzálna. Hodí sa tam, kde spodnú časť spektra doplňajú ostatné nástroje, ale takisto pre prstovú hru klasického štýlu (nie ragtime, kde sa vyžaduje účinne rytmizujúci bas). Výhodou gitary je perfektná kondícia umožňujúca dobrú hrateľnosť a schopnosť presadiť sa tak pri sólovej hre, ako i medzi ostatnými nástrojmi. Jej post v teste by sa dal prirovnať k pozícii telecastra vo svete ostatných elektrických gitár.

 

Celkové hodnotenie

Gretsch dokáže očariť vzhľadom, ako aj zvukom a inšpiratívnou schopnosťou zareagovať. Tento nástroj je príjemnou alternatívou, pokiaľ by však mal byť jedinou gitarou v arzenáli hráča, časom by mohla neprítomnosť basovej zložky, a tým pádom aj pulzujúcej dynamiky, vyvolať abstinenčné príznaky.

 

Plus:

- pomer cena/kvalita

- zrozumiteľnosť, artikulácia

- hmatník a celková hrateľnosť

 

Mínus:

- absencia basov

 

Ibanez AW 200 CE

Popis

Táto gitara pochádza zo série Artwood, čo poukazuje na starostlivý výber materiálov s prihliadnutím na vonkajší vizuálny efekt. Fládrovaná dyha na luboch, zadnej doske aj na hlave, spolu s medovo-husľovým farebným prevedením.

 

Zvuk

Ibanez má podobný cinkavý charakter ako Furch, ale s menším objemom basov a konzistentnejším spektrom zvuku v oblasti stredov. Pomer frekvencií je tu vyváženejší. Basové struny E a A nereagujú príliš vitálne a vloženú energiu skôr požierajú. Mierna nadradenosť výškového spektra má však oporu v posilnených stredoch a vo vyšších basoch. Tóny v akorde sa zlievajú a vzájomne preznievajú, ich konkrétnosť sa stráca vo vzniknutej harmonickej hmle.

 

Využitie

Pocit z nástroja ovplyvnilo aj jeho továrenské nastavenie. Týkalo sa to hlavne ľavej ruky, ktorej možnosti obmedzoval tvrdý dohmat a trochu nemotorný, objemný profil hmatníka. Dohmat možno znížiť zbrúsením kosti v kobylke a vhodným nastavením tiahla, ale na hmatník si treba privyknúť. Gitara je vybavená kvalitným snímacím systémom Fishman Prefix, čím sa jej využiteľnosť rozširuje o takmer neobmedzené možnosti pri hre v kapele. Tu, v spoločnosti ostatných amplifikovaných zvukov, jej anonymný zvukový charakter nie je na prekážku. AW 200 CE bola zrodená pre popmusic.

 

Celkové hodnotenie

Firma Ibanez uvádza, že v rámci série Artwood chce užívateľom poskytovať profesionálne nástroje za dostupnú cenu. Gitare nemožno uprieť isté kvality, ale ich súčasťou je aj jej viacrozmerný komerčný charakter. Ten sa prejavuje jednak na celkom peknom, no nie príliš osobitom, zvuku a jednak na fakte vyplývajúcom z osobnej skúsenosti a z priameho porovnania: zákazník si v tomto prípade pripláca za značku. Rovnakú výbavu a dokonca aj vyššiu kvalitu zvuku si pri troche námahy môže dopriať od toho istého výrobcu za nižšiu cenu, pokiaľ by mu neprekážalo, že na hlave nebude napísané Ibanez, ale Cort.

Plus:

- vyvážené spektrum

- vzhľad

Mínus:

- cena

- zameniteľný charakter

 

Martin DM

Značka Martin je archetypom, ktorý umožnil vzniknúť typu gitary, nazývanému dreadnought. Mnoho ďalších výrobcov opakuje túto zaužívanú formu vo vlastnom prevedení, ale ako sa pri porovnaní ukazuje, jedine gitary Martin si zachovávajú neopakovateľný zvukový charakter. Ten začal formovať C. F. Martin sn. už v predminulom storočí. Definitívne sa forma korpusu a rebrovanie typu X ustálili už v prvej polovici 20. storočia. Napriek tomu, že testovaná gitara patrí do štartovacej úrovne značky Martin a pravdepodobne by sa dali nájsť aj podarenejšie kusy, spomenutý zvukový charakter dal o sebe vedieť aj v tomto prípade.

 

Popis

Štruktúra dreva rezonančnej dosky bola na pohľad nepravidelná - vzdialenosť tmavších vlákien variovala od 1 mm do 3 mm a ani smerovanie vlákien nebolo najpriamejšie. Zaujímavým detailom sú zárezy vedené od každej zo šiestich kolíkových dier v palisandrovom tele kobylky tak, aby umožnili strmšie zalomenie struny za kosťou. Skratka DM znamená Dreadnought Mahagony, čo sa vzťahuje ku krku, k laminovaným lubom, k zadnej doske a prirodzene aj k teplému charakteru zvuku bohatému na spodné stredy, na ktorom má podiel práve mahagónové drevo.

 

Zvuk

Pri prvom kontakte s touto legendárnou značkou zavládlo mierne sklamanie z nadmerného očakávania. Charakter nástroja bol dosť zastretý a vyžadoval hru trsátkom, aby sa aspoň trochu zaiskrilo. Basy boli síce príjemne mäkké, ale zároveň aj tupé, ich sustain pohlcovala neznáma čierna diera. Sila nástroja spočívala v jeho typicky martinovských spodných stredoch. Pri hraní trsátkom jedine z tejto gitary liezla podobná charakteristika, akú poznáme z klasickej bluegrassovej scény, alebo aj z akustických nahrávok skupiny Led Zeppelin.

 

Využitie

Kto chce hrať na gitary Martin, musí rátať s určitým odporom, ktorý sa treba naučiť prekonávať. Ani tento nástroj nebol vzhľadom na továrensky nastavenú vysokú akciu a relatívne úzky hmatník príliš vhodný na decentné vybrnkávania. Naopak, pri trsátkovom štýle, tzv. flatpicking, gitara prejavila ochotu fungovať a presadiť sa.

 

Celkové hodnotenie

Najlepšie by jej to šlo v spoločnosti kontrabasu, bendža, Dobra, huslí a mandolíny, kde by nepokryté spektrum spodných presne doplnila stredom, ktorým aj prirodzene oplývala. Žiadne macherské cinkanie ani dunenie, ale prirodzená deľba práce. Martin DM je predovšetkým rytmický nástroj.

Plus:

- "C. F." charakter

- gitara je fonogenická

- teplý zvuk

Mínus:

- sustain

- cena

 

Záverečné zhrnutie

Viaceré gitary určitými zvukovými vlastnosťami excelovali, ale inými sa zas viac či menej vychyľovali z ideálneho stavu. Nástrojov s nízkym bodovým ziskom by sa mohli týkať aj osobné sympatie. Okrem sledovaných kategórií, uvedených v kolónkach, o celkovom umiestnení a individuálnych preferenciách rozhodovala i čistota, artikulácia, farba a prítomnosť tónu, ktoré boli prirátané k dobru v podobe udeľovaných polbodov. Víťazstvo pripadlo Dowine práve pre najlepšiu vyváženosť zvukových a herných parametrov, nezávisle na cene ostatných nástrojov. Výsledok sa overil v slepom teste a potvrdil pri nahrávke aj pri dlhšom zblížení sa s nástrojmi.

 

Hodnotenie v slepom teste

Slepý test sa uskutočnil tak, že hodnotiaci účastník bol otočený chrbtom k hráčovi, ktorý zahral ukážky na všetkých piatich nástrojoch nazývaných anonymne ako A, B, C, D a E. Na požiadanie hodnotiaceho účastníka hráč ešte zahral ukážky na vybraných modeloch kvôli vzájomnému porovnaniu parametrov. V druhom kole si hodnotiaci účastník a hráč vymenili úlohy a postup sa zopakoval. Hodnotiaci bezprostredne počas posluchu naslepo pripisoval jednotlivým parametrom hviezdičky od 1 do maximálne 5.

 

OKIENKO PRE HOSŤA

Gitarista a folkový pesničkár Rado Tiňo komentuje gitary v poradí, ako boli testované:

Gitara Martin znela na prvý posluch dosť utlmene. Očakával by som kontrastnejšie výšky a jednoznačnejšie tóny.

Ibanez mala pri posudzovaní naslepo pekný zvuk. Keď som si na ňu potom sám zahral, nesedela mi do ruky.

Furch naopak sedel v ruke veľmi dobre, mal dobrý sustain a páčili sa mi výšky. Nie je to však univerzálna gitara, ktorá by sa hodila do kapely. Dozvuk by mohol robiť na pódiu problémy. Túto gitaru považujem za vhodnú skôr pre sólistu.

Na to, že značku Dowina nepoznám, mi znela celkom pekne. Čakal by som možno o niečo hlbšie basy, aj keď tie, ktoré mala, neboli nijako plytké. Do kapely by som ju odporúčal viacej ako Furch. Hodí sa aj na folkový štýl hrania.

Keď som počul gitaru Gretsch, hneď som si pomyslel, že by bola vhodná pre blues. Páčia sa mi jej zaoblené výšky.

 

Ibanez AW 200 CE

Psáno pro časopis Muzikus