Taká normálna gitara - Fender Stratocaster American Deluxe

Taká normálna gitara - Fender Stratocaster America
Taká normálna gitara - Fender Stratocaster America

Najslávnejšia elektrická gitara oslávi tohto roku svoje päťdesiatiny. Overený tvar a funkcie tohto nástroja vznikli pomerne rýchlo. Čas, ktorý páni Fender, Fullerton, Taveres a Carson venovali jeho vývoju, sa javí ako čím ďalej zanedbateľnejší úsek, najmä v porovnaní s teoreticky nekonečnou dobou, po ktorú bude sprevádzať vždy nové generácie hudobníkov.

 

Princíp tejto gitary prežil v pôvodnej podobe nielen studenú vojnu a väčšinu svojich tvorcov, ale už aj celkom slušný počet hráčov narodených po roku 1954. Pokiaľ budú rásť stromy, nie je dôvod, prečo by sa stratocaster mal prestať vyrábať, tak ako nie je dôvod, prečo by sa mali prestať vyrábať napríklad husle.

Toto podivné rohaté čudo neudržiava pri živote iba všeliek v podobe patentovaných výrobných výkresov. Známy princíp je ako negatívna forma, ktorú treba neustále vypĺňať čo najkvalitnejším materiálom. Aj stratégovia súčasného koncernu Fender vedia, že dobrá myšlienka by sa mala zhmotňovať v čistej podobe a nie ako vlastná karikatúra. V týchto intenciách pribudol do užšieho výberu budúcich vintage stratocastrov ďalší kandidát - American Deluxe.

 

Hardvér, nastavenie

a herné vlastnosti

Na vzhľade gitary v prvom pláne zaujme "vineta" nalepená na zelenkavom plastickom kryte pod prednými snímačmi. Sú na nej vyznačené základné špecifikácie, hodnoty nastavenia a nečitateľný ručný podpis výstupného kontrolóra. Onen pán bol v dobe podpisovania buďto nesvojprávny, alebo gitara zažila pri ceste cez oceán nejaké silné turbulencie, pretože stav, v akom sa nachádzala, bol skôr volaním o pomoc.

Prvé dojmy z kontaktu boli teda skôr negatívne. Test ukázal, že gitara vyžaduje určitý čas na zblíženie s hráčom a zrejme aj na zotavenie z aklimatizačných šokov. Hmatník nadmieru prehnutý do luku, vysoký dohmat, neochota dreva prenášať vibrácie, nevhodné nastavenie výškovej úrovne kobylky - všetky tieto prekážky sa postupne poddali a gitara začala potrebnú úvodnú starostlivosť splácať aj s úrokmi.

Nástroj vyžadoval citlivé nastavenie hlavne z dôvodu vzájomného pôsobenia medzi všetkými jednotlivými prvkami - predpätie krku, výška dvoch pivotných skrutiek unášajúcich kobylku, profil šestice kameňov na kobylke, sila ťahu strún v mechanike tremola, sklon základne kobylky vzhľadom k rovine tela - zmena nastavenia jedného mení hodnoty pri inom a všetky je potrebné dostať do (subjektívne) optimálneho pomeru. Vzájomnú mieru výhod a nevýhod si musí určiť každý hráč sám.

Daňou za citlivejšie nastavenie tremola v tomto prípade bolo, že kobylka sa pri agresívnejšom spôsobe hry ľahko rozvibruje a, okrem decentného pružinového "reverbu", sprevádza tón struny aj ľahké zadrnčanie pripomínajúce mnohonásobné krátke echo typické pre stiesnené priestory. Niekedy je to rušivé, inokedy zas - ako tvrdil Jan Hammer Jeffovi Beckovi - "it's fucking cool". Citlivú kobylku možno ovládať aj vďaka zasúvacej páke, ktorá má oproti vintage kobylkám so závitom tú výhodu, že neločká. Otázne je, prečo sa ešte zástupcovia Fender nedohodli s firmou Graph Tech na inštalácii ich kobylkových kameňov už do základnej výbavy svojich gitár. Fender tieto kamene nemontuje dokonca ani do signovaných nástrojov zo série Custom Artist, pre ktoré Graph Tech predstavuje jednu z charakteristických čŕt štýlu hry a feelingu daného hráča (Dick Dale, Stevie Ray Vaughan).

 

Drevo, snímače a zvuk

Použité drevo - javor na krk a jaseň na telo - má v obidvoch prípadoch akostnú kvalitu. Charakter suchého zvuku je muzikálny, iskrivý vo výškach, s miernym prepadom na stredoch a príjemne znelými basmi. Priebeh tónu má pomerne perkusívny nábeh, ale nestráca na objeme viac, než by bolo uchu príjemné. Slobodnému vyzneniu vibrácií nestojí v ceste, okrem dvojzvratnej kobylky, vlastne nič. Živá gitara už aj s tenkými strunami dosahuje želaný efekt a poskytuje vysoký komfort pri hre. Bezproblémový krk s moderným profilom sedí ako uliaty. Charakterizujú ho detailne opracované, pomerne mohutné pražce, BiFlex tiahlo, klasický nultý pražec a uzamykateľné ladiace mechaniky.

 

Noiseless Vintage

Prvotné kontakty so snímačmi bez šumu sú až prekvapivo inšpirujúce. Mnoho typických zvukov v gitarovej hudbe z obdobia pred nástupom bigbeatu pochádzalo iba z jedného, krkového alebo kobylkového snímača. Možnosť používať rovnocenne všetky polohy uvoľňuje podstatnú časť nášho mozgového procesora na užitočnejšie veci než je permanentné natáčanie sa a hľadanie vhodného azimutu, naviac si hráč môže vychutnať farebné možnosti jednotlivých snímačov.

Snímačom Noisless Vintage možno trochu chýba sýtosť sady Tex Mex, či decentná farebnosť v medzipolohách, typická napríklad pre snímače Lindy Fralin, no o to väčšia je ich univerzalita. Tri snímače s kompenzovaným vinutím a dvomi medzipolohami poskytujú dostatočné spektrum od širšieho kmitočtového rozsahu a naturálnej farby tónu krkového snímača až po tvrdší zvuk kobylkového snímača s akcentom v stredovej oblasti.

Schopnosť vzdorovať rušivým vplyvom je rovnaká a vyššia ako u klasických humbuckerov Gibson. Gitara je tak použiteľná aj v náročnejších zapojeniach, i keď nepatrí k tým, ktoré by niečo potrebovali doháňať efektmi. Naopak, jednoduchosť signálovej cesty jej svedčí asi najviac. Nástroj si veľmi dobre porozumel s elektrónkovým zosilňovačom Cannibal (viď výrobná reportáž a malý test). Sýty čistý zvuk si uchoval zvonivý charakter, síce bez príjemnej kompresie aká je charakteristická pre niektoré zosilňovače Fender, zato však s jemne posilneným sustainom a decentným odstupom, ktorý aj bez zaradenia akéhokoľvek efektu vyžaroval tón s miernou aurou priestoru. Potešujúci bol však najmä prirodzený lampový overdrive. Kobylkový Noisless v kombinácii s potenciometrom Crunch na dvanástej hodine nečakane vyvolal ducha britskej novej vlny.

Pri akordickej hre sa ozývalo to najlepšie, čo normálne zaznieva pri zapojení gitary Rickenbecker do zosilňovača Vox AC-30 - takto zneli ranní U2, alebo Beatles v skladbe Helter Skelter atd. Pod prsty sa automaticky tlačili riffy od Kinks, rytmický štýl hry a la Jam, sférické linky Shadows či surfové vibráta. Skrátka, vektory sa spojili, hudba tiekla sama a čas plynul o niečo rýchlejšie.

 

Záver

Touto gitarou sa vývojári značky Fender snažili priblížiť dokonalosti so všetkými kladmi aj limitmi sprevádzajúcimi podobné snahy. V konečnom dôsledku je Stratocaster American Deluxe bez sporu profesionálna gitara. Sympatie si získava aj svojím neokázalým vzhľadom, ktorý sa čo najviac drží čistých línií a detailov dnes už klasického nástroja. Profesionalita ale nespočíva iba vo výbave - kvalitnejšom hardvére a elektronike. Z toho, ako nástroj hrá, je zrejmé, že jej tvorcom išlo hlavne o tón. Upozornenie na záver: neviem ako ostatné Stratocastre typu American Deluxe, ale konkrétne tento spôsobuje užívateľovi návykové reakcie. Jeho dobré vlastnosti časom nenápadne zovšednejú a hráč ich považuje za čosi úplne prirodzené. Krutá pravda sa však ukáže, keď niečo podobné očakávate aj od ostatných gitár, z ktorých už tie zvuky a vibrácie zďaleka nevyliezajú tak prirodzene.

 

Info:

Fender Stratocaster American Deluxe je moderná reflexia klasickej témy, nenápadný luxus a vysoká funkčnosť. Cena 59 900 Sk a 48 900 Kč.

Plus:

celková kvalita (materiál, výbava, detaily)

komfort pri hre

vintage zvuk snímačov v polohách 1 a 5

Mínus:

nekonkrétne spektrum tónovej clony

dočasné užívanie spôsobuje návykové reakcie

Psáno pro časopis Muzikus